Efekt z SPP musí byť jasný

Akcionárska zmluva vyvoláva stále nové a nové otázky

„My nie sme proti zmene vlastníckych práv v spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel. Nevyjadrujeme sa ani k cene - či je dobrá alebo zlá, za to sú zodpovedné kompetentné osoby,“ povedal prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Michal Ľach. AZZZ je však za to, aby možnosť rozhodovania bola po privatizácii SPP na strane majoritného akcionára, teda štátu. Preto AZZZ bude žiadať jasné vyčíslenie efektov a dôsledkov vstupu strategického investora do najlukratívnejšieho slovenského podniku. Prezídium AZZZ teda zaujíma, aký bude stav v podniku po privatizácii a aký vplyv bude mať predaj 49 % akcií SPP na štátny rozpočet. Podľa M. Ľacha ich požiadavka zahŕňa predloženie určitého biznisplánu na obdobie minimálne piatich rokov. Ten bude hovoriť o tom, čo SPP vyprodukuje, aké príjmy odvedie do štátneho rozpočtu. Viceprezident AZZZ Jozef Kollár k tejto téme dodal, že každý manažér, ktorý úspešne riadi malú alebo veľkú fabriku, musí predsa vedieť, aké budú následky, ak urobí určitý krok. Preto sa predstavitelia zamestnávateľov pýtajú, aké budú následky, ak sa v SPP zmení vlastník, keď štát príde o práva riadenia podniku. AZZZ zaujíma tiež, ako sa využijú prostriedky získané v privatizácii. Zdravotníctvo, školstvo, mimovládne a ďalšie organizácie, ktoré peniaze potrebujú, možno z príjmov privatizácie určitú sumu dostanú. Ale budúci rok budú zasa pýtať. A tak predstavitelia AZZZ žiadajú odpoveď na otázku: Bude z čoho pokryť aspoň čiastočne ich požiadavky, ak nevieme, aká bude dôchodková situácia štátu po predaji SPP, ktorý významnou mierou (aj mimoriadnymi odvodmi vlani až vo výške 5 mld. Sk) napĺňal štátnu pokladnicu? Do akej miery sa splnia uvedené požiadavky AZZZ, bude zrejme jasné už o niekoľko dní. Veď už dnes by sa mal vládny kabinet M. Dzurindu zaoberať návrhom privatizačnej komisie ministerky M. Machovej, ktorá odporučila ponuku konzorcia uchádzačov (Ruhrgas, Gaz de France a Gazprom) akceptovať. Ak padne definitívny verdikt, verejnosť sa dozvie, do akej miery sa naplnia stanovené kritéria privatizácie. Okrem ceny by totiž mal vstup investora priniesť aj ďalší rozvoj plynárenstva v SR, tranzitných ciest na slovenskom území a zlepšenie ekonomiky SPP. To by logicky malo pozitívny vplyv aj na štátny rozpočet. Navyše, členovia vládneho kabinetu alebo aspoň privatizačnej komisie by sa mali vyjadriť aj k niektorým ďalším výhradám odborníkov v súvislosti s finále privatizácie SPP. Najmä k tým, ktoré súvisia s návrhom niektorých častí, údajne originálu návrhu zmluvy. Podľa ich názoru zmluva nestanovuje zachovanie podniku SPP na území SR ako pevné a nemenné. Sporný je aj údajný záväzok štátu, že ak sa ceny plynu nebudú zreálňovať podľa stanoveného harmonogramu, investori vraj dostanú odškodnenie. Otázniky visia aj nad tou časťou zmluvy, ktorá hovorí o tom, že na rozhodnutia valného zhromaždenia bude potrebný súhlas vlastníkov 52 % akcií. To by znamenalo, že bez súhlasu investora štát žiadne zásadné rozhodnutie nepresadí. Komentár odborníkov (Hospodársky denník ho má k dispozícii) k údajne pravej verzii návrhu zmluvy obsahuje aj dosť závažné pripomienky k podmienkam predkupného práva budúceho investora na ďalšie 3 % akcií (samozrejme, až po zmene zákona o veľkej privatizácii). Navyše, vyplýva z neho absencia záruk o neznižovaní poplatkov za tranzit plynu, keďže konzorcium tvorí dodávateľ a najvýznamnejší odberatelia. Nakoľko sú zverejnené kritické hlasy oprávnené, a či ide o konečný návrh zmluvy medzi štátom a budúcim investorom, by sa mali kompetentní vyjadriť čo najskôr. Ich mlčanie nahráva len tým, ktorí chcú privatizáciu zastaviť.

Zdena Rabayová