Náročné predsavzatia EÚ

Položia sa základy pre najsilnejšiu ekonomiku na svete?

Na európskych lídrov čakajú v nadchádzajúcich dňoch náročné úlohy. Počas summitu Európskej únie v Barcelone totiž musia položiť základy na to, aby sa európska ekonomika stala v priebehu desiatich rokov najsilnejšou na svete. To si vyžaduje opatrenia, ktoré sa doteraz zrealizovali len na polovicu. Pri napĺňaní stanovenej agendy bude musieť európska pätnástka pristupovať k ekonomickej a sociálnej politike, ako aj k otázke životného prostredia rovnako ambiciózne ako v prípade prechodu na spoločnú menu.

Energetika: Španielske predsedníctvo vo svojom programe deklarovalo, že sa bude snažiť dosiahnuť politickú dohodu v oblasti úplného otvorenia trhu v rezorte energetiky. V súčasnosti sa pracuje na uzatvorení dohody, podľa ktorej si budú podniky v roku 2004 môcť vybrať svojho dodávateľa. V Barcelone sa teda bude diskutovať o integrácii energetického trhu, ktorá naruší izolovanosť niektorých krajín.

Plná zamestnanosť: Dosiahnutie stavu „bohatstva“ súvisí s mierou zamestnanosti, avšak stagnácia ekonomiky schladila optimizmus z Lisabonu spred dvoch rokov. Vyššia miera zamestnanosti má spojitosť s posúvaním odchodu obyvateľstva do dôchodku, podporou mobility a zamestnanosti žien a s liberalizáciou pracovného trhu.

Vzdelávanie a výskum: Vyše 150 miliónov Európanov nedokončilo strednú školu a len málo dospelých pokračuje v ďalšom vzdelávaní pre svoj profesionálny rast. Podľa Európskej komisie súvisí zlepšenie vzdelávacieho systému s ekonomickým rastom.

Inovácia: Jednou z oblastí, kde lisabonská stratégia zjavne zaostáva, je akceptácia patentov, čo by prispelo k zvýšeniu konkurencieschopnosti. Nedostatky v tejto oblasti majú za následok, že patenty sú v EÚ až päťnásobne drahšie ako v USA. Spor o znení tohto dokumentu oddialil opäť jeho prijatie.

Doprava: Liberalizácia v oblasti dopravy figuruje tiež na programe barcelonského summitu. Francúzsko sa však stavia odmietavo k prijatiu opatrení týkajúcich sa železničnej dopravy. Rovnako nedôverčivý postoj má aj k zrušeniu hraníc v európskom vzdušnom priestore v snahe o vytvorenie „spoločnej oblohy“.

Životné prostredie: Počas minuloročného júnového summitu v Göteborgu sa pätnástka rozhodla stanoviť kritéria pre životné prostredie. Stratégie v oblasti energetiky a dopravy sa preto musia podriaďovať Kjótskemu protokolu.

Jednotný finančný trh: Vo februári sa začala kliesniť cesta pre integráciu európskych búrz v roku 2003 a európskych finančných trhov v roku 2005. Cieľom je zredukovať náklady na prílev kapitálu v snahe prilákať investície do EÚ.

Európska stredomorská banka: Dnešný deň - 14. marec bude dňom ministrov hospodárstva a financií. Rada ministrov financií (Ecofin) bude diskutovať o možnostiach vytvorenia banky na pomoc stredomorským krajinám. Ide o myšlienku španielskeho premiéra José Maríu Aznara, s ktorou sa severnejšie položené krajiny stotožňujú len s veľkou nechuťou.

Európska centrálna banka: Boj o miesto nástupcu prezidenta Európskej centrálnej banky Wima Duisenberga po jeho predčasnom odstúpení v roku 2003 sa môže začať. Pätnástka musí tiež rozhodnúť o tom, kto nahradí viceprezidenta Christiana Noyera, ktorý 1. júna opustí svoj post. V Barcelone sa budú preverovať mená prvých kandidátov.

Blízky východ: Španielske predsedníctvo malo v úmysle vyhnúť sa vťahovaniu zahraničnej politiky do programu summitu, ktorý bude v podstate čisto ekonomický. Nemožno sa však vyhnúť tomu, aby sa únia nevenovala aj eskalácii násilia na Blízkom východe, hoci sa neočakáva žiadna spoločná iniciatíva.

Reforma únie: Generálny tajomník Rady EÚ Javier Solana predstaví prvý návrh na reformu spôsobu práce únie týkajúcu sa posilnenia právomocí šéfov štátov a vlád a ukončenia doterajšieho rotačného systému predsedníctva, podľa ktorého sa jednotliví členovia striedajú na čele únie každých šesť mesiacov.

Znepokojená EÚ

EÚ je znepokojená vysokou mierou nezamestnanosti na Slovensku, ako aj zhoršujúcimi sa deficitmi bežného účtu a obchodnej bilancie. Vyplýva to zo spoločnej pozície pätnástky k včerajšiemu rokovaniu asociačnej rady EÚ-SR v Bruseli. Podľa EÚ musí Slovensko klásť silnejší dôraz na reformu trhu práce a systému daní a sociálnych dávok. SR by sa tiež mala držať svojich záväzkov v oblasti fiškálnej konsolidácie, vyzýva EÚ. Budúce príjmy z privatizácie by sa mali použiť výlučne na znižovanie zadlženosti a financovanie pripravovanej dôchodkovej reformy, uvádza sa v spoločnej pozícii. Celkovo EÚ zdôrazňuje potrebu ďalších štrukturálnych reforiem a opatrení na zvýšenie konkurencieschopnosti. Čo sa týka politických kritérií, EÚ v spoločnej pozícii víta ústavné zmeny, uskutočnenie regionálnych volieb a posilňovanie nezávislosti súdnictva, zdôrazňuje však včasné prijatie ďalších nevyhnutných zákonov v tejto oblasti, napríklad zákona o súdnej rade.

(TASR)