Hospodársky denník
USD48,257 Sk
EUR42,121 Sk
CHF28,665 Sk
CZK1,335 Sk
  Streda  13.Marca 2002

Nevyužitá distribučná sieť

Devízové príjmy aj keď narastajú, stále nie sú dostatočné

„Mení sa náhľad EÚ k možnostiam rozvoja cestovného ruchu v krajinách strednej Európy,“ konštatoval nedávno Ing. Pavol Weiss, riaditeľ Ústavu turizmu, čo sa v blízkej budúcnosti prejaví v oživení cestovného ruchu na Slovensku. Nie je to len Pilotná grantová schéma pre cestovný ruch, ktorá začala v minulom roku s finančnou podporou PHARE, ale aj iné prejavy naznačujúce, že o potenciál cestovného ruchu na Slovensku by bol záujem. Zatiaľ sa to skôr prejavuje zo strany zahraničných turistov, ktorí v minulom roku oficiálne minuli na Slovensku v dolárovom vyjadrení až o 33 % viac devíz, ako to bolo v roku 2000. Devízové príjmy z cestovného ruchu obchodnej bilancie SR v roku 2001 vzrástli na 572,3 mil. USD (v korunovom vyjadrení z 19,936 na 27,669 mld. Sk), a to aj napriek zníženiu počtu pricestovaní zahraničných návštevníkov (index 96,5). Podľa predbežných štatistických výsledkov rastie počet turistov s prenocovaním, čo sa zatiaľ na celkových objemoch tržieb z ubytovacej a reštauračnej činnosti neprejavuje. Nárasty zaznamenali aj cestovné kancelárie poskytujúce služby v rámci organizovanej turistiky. Napriek tomu nemôžeme byť vonkoncom spokojní s vývojom podielu organizovanej turistiky na celkových devízových príjmoch. Tento príjem zo služieb poskytnutých cestovnými kanceláriami v minulom roku klesol na celkových devízových príjmoch z cestovného ruchu na 3,8 % a podľa prepočtov tvoril necelých 22 mil. USD. Ak si zhrnieme, že sú to príjmy z kúpeľného, kongresového, zimného horského, letného pobytového, kultúrneho cestovného ruchu, ekoturistiky a iných foriem cestovného ruchu, ktorých účastníci si služby objednajú a zaplatia pred príchodom na Slovensko, je to z hľadiska národného hospodárstva stále zanedbateľná suma. Dôkladnejšiu analýzu by si zaslúžila aj neorganizovaná turistika, pre ktorú je typická rezervácia služieb a platba úverovými kartami. Podľa nedávneho prieskumu, ktorý vykonal medzi svojimi členmi Zväz hotelov a reštaurácií SR, len 27 % platieb ide cez úverové karty. Banková sféra bola a, žiaľ, ešte stále je jedným z článkov, ktorý brzdí rozvoj platobného styku na Slovensku, čím núti manažment ubytovacích zariadení v rámci individuálnej turistiky pri rezervácii služieb buď nepoužívať žiadne záruky, alebo ak, tak formy, ktoré sú v zahraničí už dávno prekonané. „Skracuje sa lehota medzi objednaním služby a jej realizáciou,“ zhodnotila na minulotýždňovom stretnutí Zväzu hotelov a reštaurácií SR jeho prezidentka Ing. Zuzana Šedivá. To potvrdzuje, že manažéri majú čoraz menej času zabezpečiť sa proti neskorým príchodom alebo nečerpaním rezervovaných služieb (No show). Nie je to však nič viac, ako avíza dosiaľ na našom trhu chýbajúceho hotelového rezervačného systému.

Rudolfa Vallová

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.