Burgerova novela

Pokiaľ ide o výstavbu bytov, vláda svoje programové vyhlásenie určite nesplní. Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Prvej stavebnej sporiteľne (PSS) Ján Burger má ďaleko od toho, aby sa ironicky usmieval nad neúspechmi iných. Bytový problém je totiž prehrou nás všetkých. Preto sa snaží konať a stále nachádzať východiská. „Chytil sa“ príkladu z Českej republiky, kde je možné odpísať zo základu dane až 300-tisíc CZK ročne na jedného stavebníka, ktorý investuje do bytovej výstavby. Preto PSS prichádza s návrhom novely zákona o daniach z príjmov aj na Slovensku. Podstata zmeny spočíva v tom, že by novelizovaný paragraf umožňoval doplniť odpočítateľnú položku zo základu dane o zaplatené úroky a splátky z úverov až do výšky 100 tisíc Sk ročne. Po celý čas splácania. Občan by si takúto výhodu mohol uplatniť, ak sa úver použil na výstavbu, kúpu, rekonštrukciu, opravu alebo obnovu bytu. Rovnako by sme mohli byť zvýhodnení v prípade rodinného domu alebo pozemku na výstavbu bytu či rodinného domu.

Ide skutočne o veľmi atraktívny návrh. V slovenskom daňovom práve sú totiž zakotvené podpory investícií do bytovej výstavby len formou nezdaňovania úrokových výnosov stavebného sporenia a hypotekárnych záložných listov. Pri priemernej cieľovej sume stavebného sporenia 196 tisíc Sk predstavuje ročný vklad (vrátane štátnej prémie) 17 tisíc Sk. Pre štvorčlennú rodinu so štyrmi zmluvami o stavebnom sporení ide o podporu štátu len vo výške 6376 Sk. Ak by si poslanci NR SR osvojili takýto návrh, daňové zaťaženie by sme si mohli znížiť až o 50 % na prospech investície do bytovej výstavby. Povedané tiež ináč, navrhnutá suma reprezentuje 50 % z daní u individuálneho stavebníka, teda občana s priemerným platom, teda 25 % z daní z príjmu u manželského páru. Horná hranica by bola 100-tisíc Sk ročne zo základu dane na jedného stavebníka. Šéf PSS od tohto kroku očakáva zvýšený záujem ľudí o výstavbu bytov, následne by motivácia mala pozitívny odraz v investorských firmách, a to aj v prípade právnických osôb, miest či obcí SR.

A ekonomická kalkulácia navrhnutého zámeru z hľadiska štátu? Vytvorením dvoch až troch zamestnaneckých miest na jedného stavebníka (s priemerným platom u nás) možno hovoriť o návratnosti nepriamo vynaložených prostriedkov štátneho rozpočtu do dvoch rokov. Ako s obľubou prízvukuje Ján Burger: z jednej miliardy korún štátnej prémie získa štát ročne 6,2 mld. Sk. Súčasne by sme mali zaregistrovať zintenzívnenie bytovej výstavby, „rozmnožili“ by sa rekonštrukčné či opravárenské práce. Z hľadiska štátu by to bol prínos do rastu HDP a následne aj do rozvoja súvisiacej priemyselnej výroby. Pri predpokladanom odhade nárastu stavebných prác až o 50 % odhadujú odborníci prírastok nových pracovných príležitostí až o 20-tisíc. A čo je podstatné, nové pracovné príležitosti by nezačali vznikať len v Bratislave, ale na celom území Slovenska.

Tibor Bucha