Bodaj by fungoval

Komentuje Zuzana Krútka

Je príjemné si nakúpiť, a potom dostať časť peňazí naspäť. Vrátenie sumy vo výške dane z pridanej hodnoty využívame najmä pri cestách do susedného Rakúska či Českej republiky. Nie je to, samozrejme, jednostranný akt zameraný len na vyvolanie pocitu blaha u návštevníka zo zahraničia. Je to predovšetkým spôsob, ako povzbudiť vlastnú ekonomiku. Tým, že sa zahraničný turista presvedčí o výhodnosti kúpy, že si kúpi niečo, čo by si možno nekúpil vôbec alebo by to kúpil inde. Tým, že sa mu predá tovar domácej výroby. A teda zamestná domáce pracovné sily vo výrobe aj v obchode. A že sa zasa vráti, možno len preto, aby výhodne nakúpil. O tom, že ani ministerstvo financií, ani poslanci NR SR nepochopili ekonomický prínos a zároveň psychologickú podstatu, na princípe ktorej vracanie DPH funguje v „iks“ krajinách sveta, jasne svedčí doterajšie uplatňovanie nových paragrafov podľa zákona č. 524/2001, ktoré platia od 1. januára. Ani naši obchodníci, ani zahraniční návštevníci nemajú o vracanie DPH záujem, obchodníci sa ani len neobťažovali zaobstarať si potrebné tlačivá. To sa však dalo predpokladať na základe stanovených kritérií: sumy 5000 Sk ako minimálnej, ktorú treba v ten istý deň minúť v jednom obchode (u jedného platiteľa DPH) a vylúčením potravín, alkoholických nápojov, tabaku a tabakových výrobkov z obradu vracania DPH. Zatiaľ čo Česká republika lákala a stále láka občanov SR nižšími cenami a vracaním DPH za tovar, ktorý je najpotrebnejší, teda za potraviny. Kým z Rakúska môžete vyviezť alkohol i tabakové výrobky a nárokovať si vrátenie DPH. Pritom spotrebná daň z alkoholu a tabaku im krásne plynie do štátneho rozpočtu. Z vreciek turistov.