Ďalšie nové cenové opatrenia

Komentuje Ľudmila Koníková

Keď si tak spomenieme na zmeny, ktorými prešlo naše zdravotníctvo, jednoznačne nám vychádza, že narobili viac škody ako osohu. Či už ide o kategorizácie liekov, „krízový stav“ exministra Šagáta alebo aj o samotné zvýšenie platov v zdravotníctve bez finančného krytia. Nemocničný svet sa potáca na ceste od veriteľa k veriteľovi a tajne dúfa, že vzhľadom na citlivosť rezortu, kde predsa len ide o zdravie, sa bude postupovať inak ako u iných dlžníkov. A v tejto situácii majú od 1. apríla prejsť nemocnice na nový systém financovania. V tento deň má začať platiť nové cenové opatrenie. Avizované zmeny sprevádzali informácie z riadiacej sféry rezortu. Podľa nich si zdravotné poisťovne budú jednotlivé úkony v nemocniciach objednávať. A to na základe kvality, komfortu a efektivity. Ťažko povedať o akom komforte je reč, keď v mnohých nemocniciach chýbajú prípravky na špeciálnu diagnostiku i základné pomôcky. Napríklad z Neurologickej kliniky FN v Bratislave poslali pacientku na bratislavské Kramáre na rádiodiagnostické vyšetrenie, lebo sami nemali kontrastnú látku, ktorá však chýbala i v druhej nemocnici. Pritom šlo (podľa primára neurológie FN) o naliehavé vyšetrenie pri diagnóze, kde bez včasného operačného postupu hrozí ochrnutie. O takýchto prípadoch riadenie rezortu mlčí, zato stanovilo odporúčanú dĺžku hospitalizácie v každom konkrétnom medicínskom odbore i cenu za pacienta. Týmto opatrením vraj chcú tlačiť nemocnice k vyššej efektivite. Určité oddelenie v niektorej nemocnici dostane peniaze na liečbu pacienta napríklad na osem dní. Ak ho vyliečia za šesť, zvyšok sumy si môžu nechať či použiť na iné účely. V prípade komplikácií prichádzajú na rad dohody s konkrétnymi zdravotnými poisťovňami, ktoré sa, mimochodom, tiež v súčasnom systéme topia v dlhoch.

Z ministerstva tvrdia, že úlohou zmien je docielenie vyššej kvality. To sa však dá v podmienkach, kde nedostatok peňazí neohrozuje chod základnej zdravotníckej starostlivosti. A kde niet finančných únikov, ktoré aj tak problémovému rezortu ujedajú z krajca. Primár MUDr. Juraj Štofko z Neurologickej kliniky FN v Bratislave (a tieňový minister stany Smer) v tejto súvislosti verejne uviedol, že existujú indície o kategorizácii liekov ako o dobrom biznise, na ktorom si väčšina účastníkov príde na svoje. Pri konečnej verzii sa dokonca pravidelne robia korektúry samotnými ministerskými úradníkmi. Je verejným tajomstvom, že sa presadzujú tie farmaceutické firmy, ktoré vedia najúčinnejšie lobovať. Prečo teda obviňovať jednotlivých lekárov za to, že popredpisovali pacientom drahé lieky, keď za kategorizáciu zodpovedá MZ SR, na zozname míňačov peňazí by teda mal minister zverejniť na prvom mieste seba. Zverejnenie akéhokoľvek zoznamu však nášmu zdravotníctvu určite nepomôže, no ak by to nebolo také vážne, zrejme by sa dalo i zasmiať na výroku, že ak budú po zmenách naše nemocnice poskytovať zdravotnícku starostlivosť efektívne, môžu hospodáriť s plusom. To by šlo vo vyrovnanom a nie chorom systéme, u nás môžu podobné výroky pripomínať nie veľmi vhodný provoaprílový žart.