Otvoriť nový priestor službám

Sociálna sféra je nástojčivo tikajúca časovaná bomba

Počul som, že kto v dôchodkovom veku má osemtisíc korún mesačne k dispozícii, má aj šancu ubytovať sa v nejakom penzióne „na úrovni“. Šťastie majú povedzme aj tí starčekovia a starenky, ktorým dobre zarábajúce deti, ak ich už z rôznych príčin nechcú doopatrovať v novopostavenom dome, aspoň priplatia mesačne chýbajúcu sumu. Spomínam si aj na jednu, ešte za minulého režimu osvedčenú možnosť, keď mesto postavilo penzión hotelového typu s jednoposteľovými (prípadne manželskými) izbami, kúpeľničkou a dvojplatničkou v predsieni a tieto byty pridelilo záujemcom, ktorí de facto odovzdali do dispozičného práva mesta svoje dovtedajšie byty, ak boli veľké, aj nižšej kategórie. Tieto riadky nemajú byť nariekaním nad zúfalou situáciou a hmotným nedostatkom väčšiny dôchodcov, ani Jóbovou zvesťou, ako to bude vyzerať o pár rokov, ak sa nepodarí reforma dôchodkového systému. Ide mi o to, že starostlivosť o seniorov by mohla za priaznivých a rozumných (!) okolností odčerpať z vysokej nezamestnanosti, najmä mladšej a strednej generácie. V Rakúsku sa vlani napríklad niektorou z foriem (ubytovanie v penziónoch, ubytovanie v sociálnych ústavoch, ale najmä pravidelnými návštevami kvalifikovaného personálu do vlastných bytov dôchodcov) starali o jeden a pol milióna občanov. Netreba nikomu dokazovať, že to

mohli robiť

iba desaťtisíce kvalifikovaných pracovníkov. Pravda, nemožno začať hneď tam, kde sú dnes Holanďania a Nemci. Priemerné mzdy v týchto krajinách dospievali k dnešnému stavu postupne, a povedzme aj 60 - 75 percent z posledných zárobkov ako základ dôchodku bude pre nás ešte niekoľko desaťročí nedosiahnuteľnou hladinou. Z takejto úrovne príjmov seniorov potom môžu vyrastať stovky a stovky nových penziónov, s tisícami obslužného personálu, plateného aj na komerčnej báze. Lebo ani tam nie všetky byty a domovy, postavené pred povedzme pred štyridsiatimi rokmi, boli a sú „komfortné“. Spoluúčasť miest a obcí na financovaní nie je ani dnes pritom vylúčená. Ani oni, Holanďania, Nemci, nezačali tak pred rokmi, ako dnes vznikajú u nás mnohé inštitúcie. Najprv sa „nasadí“ slušný manažérsky plat pre vyhliadnutého spriazneného človeka, najlepšie na riaditeľskej úrovni, ako keby šéfoval ziskovej firme. Do základného platu sa hneď od začiatku zakomponujú aj

určité odmeny,

aby to neskôr neklalo oči. Podobne sa nakreslí aj približná štruktúra manažmentu a zamestnancov. Ak sa však hneď od prvej chvíle ráta s platmi 30- až 40-tisíc korún pre riaditeľa, 20- až 30-tisíc pre stredný manažment a lekárov, dvanásťtisíc základný plat pre ošetrovateľov, pri dnešnej úrovni dôchodkov nie je možné „prevádzkovať“ bez výdatnej štátnej podpory takéto zariadenie.

Z napísaného vyplýva, že na čisto komerčnom základe je starostlivosť o seniorov na Slovensku zatiaľ neriešiteľná. Odhliadnime teraz od katastrofálneho stavu niektorých budov, existujúceho inventára. Sústreďme sa na hypotézu, že starostlivosť o seniorov by sa mohla stať aj na Slovensku fungujúcim odvetvím služieb, zabezpečujúca a poskytujúca desaťtisíce pracovných miest a pomaly, postupne európsku úroveň (pozor, nie luxus) aspoň eticky porovnateľnú s úrovňou starostlivosti o starých ľudí. Opakujem, komerčná cesta, presne tak, ako v otázke výstavby obecných bytov, je neschodná. Napokon,

máme dôkazy

o tom už vo viacerých našich mestách. Akoby už tisíckrát sa potvrdzuje, že nechať takúto výstavbu a prevádzkovanie na investorov pracujúcich na čisto komerčnom základe, je od štátu nezodpovedné a často aj riskantné pre vklady budúcich užívateľov. Kto všetko by tam pracoval? O budúcich pracovníkov sa už dnes starajú jedna-dve fakulty a novozaložené súkromné školy. Žiaľ, v rámci otvárania sa európskeho pracovného trhu pracovných síl (ale aj bez neho pre prípad, že by našich ľudí sedem či desať rokov „nebrali“ bez obmedzenia) bude smerovať záujem kvalifikovaných pracovníkov na západ za podstatne vyšším zárobkom. Mal by som však aj návrh riešenia. Čo tak začať rozmýšľať v kategóriách „vytváranie nových pracovných miest pri starostlivosti o dôchodcov“?

Ivan Klačanský