Sme vraj pesimisti

Slováci vnímajú svoju ekonomickú realitu prehnane pesimisticky. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre Stredoeurópsky inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO uskutočnila agentúra MVK koncom januára 2002.

Reprezentatívny prieskum zisťoval odhady občanov na minuloročnú infláciu, momentálnu nezamestnanosť, rast príjmov, ako aj rozšírenie mobilných telefónov na Slovensku či používanie automobilov. Porovnanie odhadov so skutočnosťou odhaľuje dôležité rozdiely. Miera inflácie bola podľa občanov takmer trikrát vyššia ako skutočnosť. Aj nezamestnanosť považujú občania za vyššiu než v skutočnosti je, hoci len o asi 2 %. Podobne pesimisticky vnímajú zamestnanci svoje reálne príjmy, keď hovoria o takmer 7-percentnom prepade vlastnej kúpyschopnosti v roku 2001. Podľa dostupných odhadov však tento ukazovateľ zaznamenal v roku 2001 minimálne 1-percentný nárast, nehovoriac o príjme z dlhopisov. Nominálne mzdy podľa účastníkov prieskumu rástli o 5,5 %, kvalifikované odhady však hovoria o približne 8-percentnom náraste miezd zamestnancov.

Nesprávne videnie makroekonomických čísel je problémom, keďže na ich základe robia občania množstvo rozhodnutí. Vyššia inflácia napríklad vedie k preferovaniu spotreby namiesto sporenia. Môže viesť k investovaniu do nadmieru riskantných projektov, pretože vysoké výnosy sa nejavia až také riskantné ako pri nízkom raste cien. Pri vyššej inflácii alebo nízkych príjmoch je tlak odborov a zamestnancov na zamestnávateľov zvyšovať mzdy silnejší, čo vedie minimálne k sociálnym rozporom, v najhoršom aj k nereálne vyšším mzdám, následne rastúcej inflácii, menšej konkurencieschopnosti exportu a celkovo nižšej zamestnanosti.

(TASR)