Len myšlienka už nestačí

Veda má málo financií, optimisti sa však napriek tomu nájdu

Pre slovenských vedcov po vstupe SR do Európskej únie nebudú platiť obmedzenia v rámci pohybu našich občanov. Je to jedným zo znakov, že sú v zahraničí uznávaní a žiadaní. V podpore vedy SR čoraz viac zaostáva, pričom napríklad v Českej republike sa jej financovanie zvýšilo z 0,49 % z HDP na 0,7 % a u nás kleslo na 0,5 až 0,4 % z HDP. Rozpočet českej akadémie vied je na jedného pracovníka dvakrát vyšší ako v SAV. Slovensko vynakladá ročne na vedu v priemere na jedného obyvateľa 60 EUR, v krajinách EÚ je to 500 EUR. Na Slovensku, na rozdiel od vyspelého zahraničia, je málo kvalifikovaných verejných vedeckých diskusií a konferencií. Napriek tomu veda tu má svoje miesto, svojich protagonistov, popularizátorov i sponzorov. Pri oceňovaní našich popredných odborníkov titulom Vedec roku 2001, ktorého gestorom bola SAV a sponzorom Slovnaft Bratislava, sme oslovili viacerých vyznamenaných vedcov.

Profesor RNDr. Vladimír Bužek, DrSc., z Fyzikálneho ústavu SAV, Centra pre výskum kvantovej informácie je prvý, ktorý získal ocenenie Vedec roka SR za výsledky a trojnásobnú účasť v projektoch rámcového programu EÚ 2001. Ako vedec možno netradične, ale s nadhľadom hovorí, že na Slovensku

treba trpezlivosť

a optimizmus. „Mali by sme sa snažiť vnímať situáciu s historickým nadhľadom a humorom.“ Ten ho neopustil ani keď hovoril o svojej práci na tomto programe, lebo kategóriu, v ktorej bol ocenený, nazval Kategóriou za trpezlivosť a vytrvalosť vo vypĺňaní formulárov. Náročnosť dokumentoval aj tým, že účasť na tomto projekte znamená byť napojený na telefón a e-mail až dvadsať hodín každý deň v týždni. A prečo humor do vedy? „Práve preto, že situácia je niekedy možno až dramatická. Konštatovanie, že je málo financií, nám už nepomáha. A optimizmus nám dáva silu, aby sme fungovali ďalej,“ hoci odchod do zahraničia by pre neho nebol problémom.

Odborník v oblasti analytickej chémie doc. RNDr. Dušan Kaniansky, CSc.. z Prírodovedeckej fakulty UK sa zaoberá elektroseparačnými technikami v kapilárach a na čipoch. Tieto techniky sú použiteľné na analýzu rôznych látok. Aplikácia týchto metód je v biovedách, medicíne, pri analýze potravín, environmentálnych analýzach a pod. „Sme postavení do pozície, že musíme konkurovať vo vede tým, ktorí majú oveľa väčšie zdroje ako my. Máme apriórne hendikepy. V porovnaní so zahraničím sme z odbornej stránky na tom veľmi dobre, lebo v oblasti elektroseparácie na čipoch spolupracujeme s nemeckou firmou Merck. Spolu s nimi robíme veci, ktoré vo svojej oblasti predstavujú svetovú špičku,“ povedal nám. V kapilárnej elektroforéze si tiež udržujeme

veľmi dobré

postavenie. Túto metódu uplatnili pri environmentálnej analýze, najmä vôd, ale aj potravín a v ďalších oblastiach. „Veda na Slovensku je už súčasťou EÚ vzhľadom na to, že môžeme žiadať ako rovnocenní partneri o granty cez Piaty rámcový program a v tomto roku už aj cez Šiesty rámcový program,“ hovorí RNDr. Imrich Barák, CSc., odborník v oblasti molekulárnej biológie a mikrobiológie z Ústavu molekulárnej biológie SAV. „Ale na to, aby sa na molekulárnej úrovni pochopili základné biologické deje, treba moderné prístroje. U nás je však veda nedocenená aj v porovnaní s podobnými ekonomikami, ako je naša. Slovenský priemysel do základného, ale aj do aplikovaného výskumu cieľavedome investuje len minimálne.“ Podľa I. Baráka úroveň vedcov na Slovensku sa so schopnosťami ich partnerov na Západe dajú len ťažko porovnať, lebo „v súčasnosti už

myšlienka nestačí,

ale je potrebné ju aj realizovať. Keď ju aj dokážete realizovať na báze najlepších metodík, tak nikto to neuzná a neuverí vám“.

Mgr. Juraj Kronek, PhD., z Ústavu polymérov SAV, ktorý sa venuje makromolekulárnej chémii, tvrdí, že by chcel ostať na Slovensku. „Možno to ani nie je vlastenectvo, skôr entuziazmus. To, že človek má nadšenie pre vedu, je už málo, s tým dnes nevystačíme. Ani technické vybavenie nie je primerané, ale existujú viaceré možnosti na podporu vedy a v tom vidím nádej a budúcnosť.“

Vladimír Turanský