Žiť na ceste smrti

V marci roku 1942, keď spolu so svojou sestrou a ďalšími 998 dievčatami nasadala na popradskej stanici do vlaku, mala Edita Friedmannová 18 rokov. Cieľová stanica Auschwitz jej nehovorila nič, malo to byť cieľ výletu, kde ju čakala práca, možno veľmi ťažká. Na prahu leta 1945 sa vrátila do rodného Humenného. Bez sestry, ktorá zomrela na týfus, s poškodenou nohou, ktorú už nikdy nedokázala zohnúť v kolene. Pred sebou mala stále celý život so všetkým, čo bežne ľuďom prináša - s láskou, manželstvom, deťmi, so súcitom, zármutkom, s každodennými radosťami i starosťami. Za ňou bolo peklo - tri roky, keď bola len väzenkyňou číslo 19170. Tri roky, v ktorých každá minúta prinášala nielen utrpenie a odriekanie, ale aj riziko smrti. Edita, ako jedna z mála, prežila. Svoj život spojila s Ladislavom Grosmanom, autorom románu Obchod na korze, ktorej filmová verzia sa stala prvým z československých filmov ovenčených Oscarom. Dnes žije sčasti v Izraeli, sčasti v Kanade a sála z nej priam neskutočná životná energia a charizma. O tom všetkom je 40-minútový televízny film, dvanásty zo seriálu venovanom slovenským Židom v Izraeli, ktorý pripravuje Slovenská televízia v spolupráci s Múzeom židovskej kultúry SNM. Bude sa vysielať už týždeň pred 60. výročím onoho prvého transportu židovských dievčat zo Slovenska, 18. 3. na STV 1 o 21.30.

Zuzana Krútka

Texty k obrázkom:

Pani Edita ako 24-ročná.

V predvečer 60. výročia bude v Poprade odhalená pamätná tabuľa.