Tvrdý boj o čierne bohatstvo

Azda najviac frekventovanými témami v médiách boli v posledných týždňoch vyjednávania OPEC-u s Ruskom, ktoré dlho váhalo s otázkou zníženia denných kvót ťažby ropy. OPEC dokonca zašiel tak ďaleko, že krajine ponúkol opäť členstvo, ktoré Moskva po druhý raz odmietla. Príjmy z predminulého roka boli príliš voňavé (výnosy z predaja ropy tvoria až 40 % rozpočtových príjmov) a zásob až enormne veľa (celková ruská ťažba ropy dosahuje 10 % svetovej ročnej produkcie, pričom Rusko je po Saudskej Arábii druhým najväčším vývozcom), aby sa vtesnávala do kazajky OPEC-u. Až neudržateľný pád cien Moskvu prinútil, aby súhlasila od tohto roka s obmedzeniami znížiť ropu o 150-tisíc barelov denne a pozdvihnúť tak jej cenu.

Preto je prekvapujúce, že OECD vo svojej správe o stave ruskej ekonomiky konštatuje, že krajinu čaká energetická kríza pre nedostatok investícií do sektora. Určité investície už v predminulom roku začali prúdiť, ale azda najväčšie komplikácie narobila výmena stráží v koncerne Gazprom, popri ktorej sa verejnosť dozvedela aj o praktikách manažmentu, ktoré v minulosti každoročne odľahčilo firmu o 2 mld. USD.

Pokiaľ ide o medzinárodné ropné priateľstvá, Rusku sú najbližšie krajiny Kaspického mora. Už roky je tu rozbehnutá diskusia o delení jeho dna, čo je strategicky dôležité kvôli náleziskám a následne ropným trasám do západnej Európy, ktorá je s veľkým náskokom významným odberateľom nielen ropy, ale aj plynu. Aj v tejto oblasti však Rusko, ktoré má gigantických 580 mld. m3 plynu, rokuje o vytvorení strategickej aliancie práve s tromi stredoázijskými štátmi Turkménskom, Kazachstanom a Uzbekistanom o najvýhodnejších dopravných tepnách pre svoje produkty. Ide však o strategické hry a počet hráčov rozhodne nie je konečný. Stredoázijské krajiny majú zatiaľ neodhadnuteľný potenciál zásob nerastných surovín, takže Rusko začínajú vytláčať záujmy USA a západoeurópskych spoločností, ktoré by sa radi na ziskoch podieľali. Boj kto z koho sa tak ešte len začína.