Do WTO aj s výhodami

„Rokovania budú trvať tak dlho, ako bude treba, aby sa dosiahli optimálne podmienky na jeho vstup“ (vyjednávač RF pre WTO M. Medvedkov). Výhody spoločného obchodovania v rámci WTO a najmä nevyužívanie potenciálu možnosti obchodovania napr. s USA práve pre nečlenstvo vo WTO, prinútili ruskú vládu k väčšej aktivite. Generálny riaditeľ M. Moore pritom dodáva chýbajúci optimizmus najmä ruským predstaviteľom leteckého a automobilového priemyslu, ako aj poľnohospodárom a tvrdí, že Rusko si už sadne za stôl ako riadny člen na konferencii ministrov obchodu v polovici budúceho roka. Je to však dostatočný čas pre krajinu, ktorá sa len pred pár rokmi takmer utopila, keď sa snažila plávať v pokusne nastolenom bezbrehom liberalizme?

WTO nie je o politických ambíciách a na rozdiel od EÚ tu platia známky za technický výkon a nie za umelecký dojem. Väčšina krajín už vlani na konferencii o novom kole rokovaní zapochybovala o tom, že Rusko technicky zvládne aproximovať všetky potrebné, ale dovtedy stále neprijaté dokumenty. Hoci Moskva podávala prihlášku do klubu už pred 8 rokmi, bilaterálne a multilaterálne rokovania o konkrétnych podmienkach vstupu (otázky prístupov na trhy tovarov a na trhy služieb a pod.) začala až v roku 1997. Predložila už niekoľko dokumentov potvrdzujúcich posun v legislatívnej oblasti vzťahujúcej sa na hospodársku súťaž, obchod či podporu zahraničných investícií. Najväčší boj sa však zvádza v oblasti služieb (aj finančných), výmeny tovarov a v oblasti poľnohospodárstva.

K tomu sa teraz pridávajú aj obavy zástupcov domácich podnikov, pretože Rusko bude musieť po vstupe znížiť dovozné clá na 16 a neskôr dokonca až na 10 %. Preto by pre Rusko bol skutočne reálnejší a aj vhodnejší termín až po roku 2004.

Kým však WTO stojí z hľadiska otvárania nových trhov pre obe strany na rovnakých podmienkach, aktívna spolupráca s EÚ naberá aj komplikované obrátky. Minulý mesiac EÚ rozhodla zakázať lety ruských dopravných lietadiel do členských krajín kvôli ich hluku nad povolenou normou, čo takmer dalo podnet k vzdušnej dopravnej vojne. Ak však EÚ do 1. apríla nerozhodne inak, ďalší vývoj vzťahov bude mať skutočne vplyv na vzájomnú obchodnú výmenu.