Tri roky nového súštátia

Srbsko a Čierna Hora budú vo voľnom zväzku jednoty

Nový spoločný štát Srbska a Čiernej Hory má existovať minimálne tri roky. Vyplýva to z dohody, ktorú včera v Belehrade podpísali lídri troch juhoslovanských entít. Politickí lídri Juhoslovanskej zväzovej republiky (JZR), Srbska a Čiernej Hory včera podpísali dohodu o radikálnej reforme juhoslovanskej federácie. Krajina zostane zachovaná, bude mať však nový názov a republiky získajú väčšiu autonómiu. „Po vypršaní trojročného obdobia budú mať členské štáty právo použiť inštitucionálne procedúry na zmenu štatútu štátu alebo vystúpenia z únie,“ uvádza sa v dokumente. Srbský premiér Zoran Djindjič oznámil, že nová krajina tvorená dvoma polonezávislými štátmi sa bude volať Srbsko a Čierna Hora (SČH). Nový štát bude mať vlastného prezidenta, premiéra, jednokomorový parlament, radu ministrov a súd. Obe republiky budú mať spoločnú obrannú a zahraničnú politiku, zachovajú si však oddelené ekonomiky, meny a colné služby.

Dohodu, dosiahnutú za sprostredkovania koordinátora zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ Javiera Solanu, podpísali juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica, prezident Čiernej Hory Milo Djukanovič, srbský premiér Zoran Djindjič, tiež Javier Solana a ďalší srbskí a čiernohorskí predstavitelia. Nová krajina „nebude ani federácia, ani konfederácia, ale úplne nové a nekonvenčné riešenie,“ povedal Koštunica v noci navčera po skončení 12-hodinového rokovacieho maratónu. Dodal, že na základe dohody sa na jeseň uskutočnia nové voľby zväzového parlamentu a parlamenty oboch republík budú pracovať na príslušných ústavných zmenách. Nový názov spoločného štátu začne platiť až po ratifikácii dohody zákonodarcami.

Dohoda ukončuje dlhoročný spor vyvolaný snahami Čiernej Hory o získanie nezávislosti. Secesistické tendencie sa začali objavovať v roku 1997 po nástupe Djukanoviča k moci. V tom čase v Belehrade vládol Slobodan Miloševič a Západ podporoval Djukanoviča hospodársky i politicky ako protipól proti srbskému lídrovi. Podgorica kurz nezmenila ani po Miloševičovom páde, po voľbách zo septembra 2000. Po nástupe reformnej vlády v Belehrade však Západ v obavách z destabilizácie Balkánu začal vystupovať proti nezávislosti Čiernej Hory a na Podgoricu vyvíjal tlak, aby odstúpila od zámeru na vypísanie referenda o samostatnosti. Podľa jedného z článkov dohody v prípade, že Čierna Hora z únie nakoniec vystúpi, medzinárodné dokumenty odkazujúce na Juhoslovanskú zväzovú republiku (JZR) - osobitne rezolúcia BR OSN číslo 1244 o Kosove - zostanú platiť a následníctvo prejde len na Srbsko.

„Podnikli sme dôležitý krok k stabilite regiónu a Európy. Toto je začiatok novej kapitoly, ktorý povedie k členstvu v EÚ,“ vyhlásil Solana. Djukanovič vyhlásil, že Čierna Hora má dôvod byť s dohodou spokojná, nevylúčil však možnosť referenda o budúcom štatúte nového štátneho útvaru.

Európska komisia privítala podpísanie dohody medzi Srbskom a Čiernou Horou o usporiadaní vzťahov v rámci jedného štátu a označila ju za dobrú správu pre Európu.

(TASR/Hd)