DUSNEJŠIE OKOLO ZBRANÍ

Vlani v septembri zadržali colníci v Trenčianskej Turnej zásielku lietadiel do Angoly. Obsah bol v poriadku, šéf krajského úradu vyšetrovania Jozef Podoba však pre niektoré médiá potvrdil, že zákonné požiadavky nespĺňala samotná licencia. Mala totiž ručne prepísaný dátum. Podľa niektorých stanovísk malo takto dôjsť k falšovaniu licencie. Generálny riaditeľ sekcie priemyslu ministerstva hospodárstva Vojtech Pánik upozornil, že akákoľvek licencia sa oficiálne predlžuje do nového termínu až po rozhodnutí licenčnej komisie. Tá vydáva licenciu ku každému obchodnému prípadu. Pravda, len pre potreby Colnej správy SR, aby mohla kontrolovať, či vyvážaný tovar je v súlade s uvedenou licenciu. „Za uplynulých sedem rokov nedošlo k žiadnemu konfliktu. Mám na mysli desiatky prípadov, keď sa (v súlade s príslušným rozhodnutím licenčnej komisie) posunul termín licencie. Colníci tieto rozhodnutia bez výhrady akceptovali. Neobjavilo sa ani raz obvinenie, že by niekto chcel falšovať oficiálne vydané dokumenty listiny,“ konštatoval V. Pánik. Žiaľ, namiesto toho, aby si obe inštitúcie, ktoré od seba delí iba chodník, záležitosť medzi sebou objasnili, stala sa mediálnou kauzou. Generálny riaditeľ Colného riaditeľstva SR Milan Jasenovec bol nútený 5. marca napísať list ministrovi hospodárstva Ľubomírovi Harachovi. Okrem iného píše, že „Colné riaditeľstvo SR nepodalo trestné oznámenie na členov licenčnej komisie pre posudzovanie žiadostí o udeľovanie licencií na obchodovanie s vojenským materiálom, so zbraňami, strelivom a s výbušninami, ich časťami a súčasťami“. Podalo len z úradnej povinnosti podnet na trestné stíhanie, a to 19. novembra 2001.

Prezident Združenia obranného priemyslu SR Ľubomír Gažák vníma celý problém v širších súvislostiach. V predchádzajúcich rokoch (vlaňajšok nevynímajúc) sa na Slovensku podarilo navýšiť export a výrobu vojenskej techniky. Každý vrchol trojuholníka DMD - Dubnica, Martin, Detva - má za sebou úspešne zvládnutý významný kontrakt. V Martine to boli nebojové

ženijné tanky,

vozidlá BVP v PPS Detva a ZŤS Dubnica exportný kontrakt na samohybné kanónové húfnice Zuzana do členskej krajiny Severoatlantickej aliancie. Septembrové udalosti v USA však priniesli sprísnenú kontrolu exportu vojenského materiálu. Vyvážajúce krajiny (Slovensko nevynímajúc) sú pod pozornejším drobnohľadom Bezpečnostnej rady OSN či EÚ. „Za združenie obranného priemyslu i DMD Holding Trenčín môžem povedať, že principiálne nič proti zvýšenej ostražitosti nemáme. Predsa, ak chceme hlásať tézu, že robíme len dobré a čisté obchody, nemáme dôvod kontrolným mechanizmom brániť v preverovaní, či to tak naozaj je. Ak sme však čistí, nemôžeme si robiť vnútorné problémy sami, vo vlastnej kuchyni. Myslím tým také neprimerané kroky, ako je okamžitá medializácia, podávanie trestných oznámení, a to bez akejkoľvek komunikácie medzi zúčastnenými stranami, ktorá by vyriešila problém ešte predtým, ako vznikol,“ upozornil Ľ. Gažák. Naráža na fakt, že ak nedodáme zbrane my, zaručene tak rád urobí niekto iný. Nastupuje výrazný konkurenčný boj, ktorý môže nadobudnúť rôzne formy. Jednou z foriem je aj mediálna diskreditácia konkurenta. Zaručene na škodu veci a v neprospech štátnych záujmov pôsobí licenčné iskrenie medzi dvoma susednými inštitúciami: MH SR a Colnou správou SR. V snahe

odstaviť konkurenta

je ideálne spochybniť štát ako celok. V tom zmysle, že nemá v každodennej praxi zvládnutý účinný mechanizmus kontroly. Združenie obranného priemyslu pociťuje naliehavú potrebu, aby sa k týmto ničím nepodloženým obvineniam oficiálne vyjadril niektorý z našich vládnych predstaviteľov. Ľ. Gažák upozornil na to, že všetky armády okolitých stredoeurópskych krajín V-4 sa transformujú. Stovky až tisíce vozidiel pozemnej techniky ostáva nepotrebných. Podľa nových doktrín je víziou model armády 2010. Už dnes dochádza k výraznej redukcii pozemnej obrnenej techniky, ktorá sa takto stáva nepotrebnou a treba ju niekde umiestniť. Samotná likvidácia sa ukazuje ako dosť

drahý špás,

len náklady na zničenie ručného granátu sa odhadujú na 736 Sk. Vo všeobecnosti platí, že armáda sa nezbavuje svojich vecí zadarmo. Ideálne je niekde nepotrebnú techniku predať. Postkomunistické krajiny majú dobre prečítané regióny, kde to ide. V roku 2001 sa podľa odhadu slovenský export dostane na úroveň 2,5 - 3 mld. Sk. Ľ. Gažák netají, že niektoré slovenské subjekty sú v posledných rokoch mimoriadne úspešné. Pritom vylúčil, že by sa správali nekorektne a vyvážali techniku tam, kde by nemali, že by obchádzali slovenské štátne orgány, ktoré celý proces kontrolujú. Je pravidlom, že prebytky armády (letecká či pozemná technika, munícia a pod.) prechádzajú cez vojenské opravárenské podniky. Nikto nebude kupovať šrot. „Exportér garantuje, že odberateľ dostane spoľahlivú zušľachtenú techniku s certifikátom, teda v dobrom zdravotnom stave. Koniec koncov ide o peniaze, ktoré dostane štátny rozpočet (ministerstvo obrany), ale tiež zainteresované opravárenské podniky,“ pripomenul Ľ. Gažák.

Obaja predstavitelia Ľ. Gažák i V. Pánik striktne odmietli obvinenia v tlači, že štát má pod kontrolou iba 10 % obchodu so zbraňami. Znamenalo by to, že v našich podnikoch bol navyše vyrobený alebo opravený a na čierno vyvezený tovar za 25 mld. Sk, čo je úplnou ilúziou. Ako však v tejto súvislosti už neraz kriticky poukázal aj bývalý šéf DMD Július Tóth, Slovensko si samo komplikuje život. Registrujeme 130, dokonca až 230 subjektov, ktoré vlastnia licenciu

na vývoz vojenskej techniky. Bežne sa stáva, že s potenciálnym odberateľom rokujú viacerí naši vývozcovia. Predbiehajú sa navzájom v ponúkanej cene, škodíme sami sebe. „To je neúnosná situácia, preto som vždy naliehal a trvám na tom aj dnes, že obchod so zbraňami by mal byť záležitosťou piatich až šiestich licencovaných slovenských firiem,“ zdôraznil J. Tóth. K najúspešnejším exportérom sa podľa L. Gažáka radí Kerametal Bratislava, Hermes Dubnica nad Váhom, Unimpex a Technopol. V posledných rokoch sa výraznejšie dokázal presadiť aj DMD Trenčín, ktorý úspešne zrealizoval niekoľko kontraktov a podieľal sa na zabezpečení bankových záruk a následnom prefinancovaní kontraktov. Bez toho by sme schválené kontrakty so špeciálnou technikou nedostali do života a z trojmiliardového exportu by sa uskutočnil len nepatrný zlomok. Základnou úlohou holdingu je teda primárny marketing, prieskum trhu. Zjednodušene povedané, absolvované rokovania slúžia ako rekognoskácia terénu pre spoločnosti, ktoré sú v skupine DMD Group. Scenár ilustroval L. Gažák

na príklade troch minuloročných návštev Kazachstanu. Do tejto krajiny s dlhodobo dvojciferným rastom HDP sa hrnú investori predovšetkým z ťažobného priemyslu. „Buduje dopravnú infraštruktúru, chce čoraz viac nerastného bohatstva aj sama spracúvať doma. V účasti na týchto globálnych projektoch vidíme najväčšiu šancu pre subjekty DMD,“ netají Ľ. Gažák. Existujúci slovensko-kazašský podnik na výrobu autobusov by mal doplniť nový spoločný subjekt v oblasti cestných a zemných strojov. Slovenské podniky nesmú chýbať pri renovácii železníc, parku lokomotív, ale smerujeme aj do opráv ťažkej pozemnej techniky, likvidácie už nepotrebnej munície, ponúkli sme im naše nové aplikácie vozidiel, ktoré by sa uplatnili pri budovaní príslušných zložiek na boj proti medzinárodnému terorizmu a nelegálnym skupinám. „Keďže tam nemáme diplomatické ani obchodné zastúpenie, zvažujeme otvorenie stálej kancelárie v Alma-Ate. S pôsobením v rámci DMD, ale pridať sa môžu aj iní, napríkôlad Matador, Transpetrol či Hydrostav,“ rozvinul zámer Ľ. Gažák.

Tibor Bucha