Energetická liberalizácia

Kandidáti na rokovaniach * Húfy demonštrantov

Európski lídri cez víkend v Barcelone vyjadrili presvedčenie, že liberalizácia a deregulácia sú nevyhnutné pre vyrovnanie sa s globálnymi konkurenčnými tlakmi. Slová podporili kompromisom v otázke liberalizácie trhu energií , ale aj podobnými krokmi v ďalších oblastiach. Mimo rokovacej sály, v uliciach hlavného katalánskeho mesta sa v tom čase štvrť až pol milióna ľudí snažilo povedať, že existujú aj iné cesty a možnosti. V kandidátskych krajinách si však na barcelonský summit nebudú spomínať pre tento zásadný názorový rozdiel. V historických učebniciach zostane zapísané, že uchádzači o členstvo sa po prvý raz zúčastnili na oficiálnych rokovaniach summitu EÚ. Bolo to zrejme symbolické gesto, akýsi signál, že sa s nimi počíta.

Členské štáty EÚ sa na summite dohodli, že do roku 2004 úplne otvoria voľnej súťaži trh s elektrinou a plynom pre všetkých spotrebiteľov, s výnimkou domácností. O tom, ako liberalizovať predaj súkromným osobám, sa musí „pätnástka“ dohodnúť do roka. Tento kompromis (proti liberalizácii bolo najmä Francúzsko) je najdôležitejším konkrétnym výsledkom summitu, na ktorom sa EÚ pokúsila oživiť tzv. lisabonskú stratégiu z roku 2000. Podľa nej sa únia do roku 2010 stane najvýkonnejšou svetovou ekonomikou založenou na vzdelanosti a vybavenou spravodlivým sociálnym systémom. „Pätnástka“ sa tiež dohodla, že zavedie do konca roka energetickú daň, čo je prvý významný krok k zladeniu daňovej politiky v rámci EÚ.

Voľnej súťaži chce EÚ podľa uznesenia tiež čoraz viac otvárať oblasť dopravy - do konca roka má uzrieť svetlo sveta nariadenie o jednotnom rámci pre leteckú dopravu a do konca roku 2004, „pokiaľ možno“ hlbšie previazanie železničnej dopravy. Ešte v tomto roku majú byť schválené nová pravidlá na budovanie transeurópskych sietí s dôrazom na prepravu nákladov cez Alpy a Pyreneje. Jednou z kľúčových metód zvyšovania konkurencieschopnosti je „návrat ľudí do práce“. Aznar hovoril o vytvorení 70 miliónov pracovných miest počas 10 rokov, o zvýšení priemerného veku pre odchod do dôchodku z dnešných 58 na 63 rokov, o vybavení všetkých obyvateľov EÚ kartami zdravotného poistenia, ktoré budú platiť v celom priestore EÚ a podnecovať ľudí k mobilite.

Členské krajiny sa ďalej zaviazali schváliť do konca roku sedem smerníc, ktoré prehĺbia zladenie a otvorenie finančných trhov. Dali tiež zelenú programu Galileo, nákladnému systému satelitného sledovania a navigácie, ktorý má byť definitívne schválený na nasledujúcom zasadaní ministrov dopravy. Vzdelanosť chce EÚ zvyšovať hlavne v oblasti informačných technológií.

Z nášho hľadiska je zaujímavé, že v prípade dodržania harmonogramu rozšírenia, sa všetky tieto záväzky a opatrenia budú vzťahovať aj na kandidátske krajiny. Pritom historická účasť kandidátskych krajín na rokovaniach sa považuje za dôkaz skutočného záujmu EÚ o ich integráciu. Nie vždy to bude jednoduché aplikovať.

Rozhodnutie summitu EÚ o liberalizácii trhov s elektrinou a plynom pre podnikovú sféru do roku 2004 môže tak vystaviť značnému tlaku nové členské krajiny, ktoré by práve v tom čase mali do EÚ vstupovať. Časť z nich pri rokovaniach o kapitole „energetika“ predložila žiadosti o prechodné obdobia, ktoré neboli prijaté. Podľa zdroja Európskej komisie sa zatiaľ nikto nezaoberal tým, ako sa budú nové termíny pre úplnú liberalizáciu v podnikovej sfére aplikovať na nových členov po vstupe. „Vieme si však predstaviť, že bude silný tlak na to, aby sa čo najrýchlejšie prispôsobili, pretože pretrvávania akýchkoľvek monopolov bude škodiť jednotnému trhu EÚ.“

Na 250 000 odhadla polícia počet odporcov globalizácie, ktorí vyšli v sobotu do ulíc Barcelony, kde sa krátko popoludní skončil summit Európskej únie. Informácia sa značne rozchádza s počtom udávaným organizátormi, podľa ktorých sa na demonštrácii zúčastnilo pol milióna antiglobalistov. V každom prípade ide o podstatne väčší počet ľudí, ako sa pôvodne očakávalo. Pochod demonštrantov postupujúcich hlavným barcelonským bulvárom La Rambla, nesúcich slogany rozličného druhu, mal spočiatku pokojný priebeh. Ku koncu však prepukli výtržnosti, počas ktorých musela zasahovať polícia. Stúpenci radikálnych skupín začali poškodzovať budovy okolitých bánk a obchodných domov zahraničných spoločností. Hádzali na ne fľaše, rozbíjali okná, ničili nábytok a počítače.

(TASR, ČTK, by)