Pred finišom...

Peter Kasalovský

Podľa Ústavu pre výskum verejnej mienky by bol v prvej dekáde marca takýto výsledok parlamentných volieb: HZDS 30,3 % hlasov - 55 mandátov, Smer 16,9 % - 31 mandátov, SMK 13,8 % - 25 mandátov a SDKÚ 11,6 % - 21 mandátov. Na prahu zvoliteľnosti bolo KDH a ANO s 5,1 % hlasov, čo by im vynieslo po deväť mandátov. Iné počty by prišli na rad, pokiaľ by klesli pod prah zvoliteľnosti. Napríklad terajší marcový pokles SNS pod prah zvoliteľnosti na zisk 4,7 % hlasov posilnil veľké strany a pre KDH znamenal úbytok troch mandátov. Pre úplnosť uveďme, že podľa tohto prieskumu medzi 1097 respondentmi by sa na parlamentných voľbách v prvej dekáde marca nezúčastnilo 16,7 % občanov a ďalších 13,2 % občanov zostáva nerozhodnutých.

Takýto výsledok parlamentných volieb naznačuje, že HZDS by jednoznačne zvíťazilo, ale k výkonnej moci by sa nedostalo. Pri minimálnej znalosti politickej scény by sa dalo uvažovať iba o dvoch vládnych koalíciách: 1. Smer, SMK, SDKÚ , teda 77 mandátov, 2. Smer, SMK, SDKÚ, KDH a ANO, teda 95 mandátov (ústavná väčšina). Lenže volebné preferencie sa podľa všetkého vyvíjajú k takému stavu, že v hre o vládnu moc ostanú buď štyri prvé strany z predmetného prieskumu, alebo cez prah zvoliteľnosti prejdú ďalšie strany a spolu s nimi akýsi ľavý blok a národniarsky subjekt. Je tu aj ten fakt, že občianska pasivita sa zvyšuje a 70-percentná volebná účasť by bola zázrakom. Precedensom by mohla byť účasť občanov na voľbách do VÚC a ich výsledok. Nič sa však nemení na tom, že v parlamentných voľbách pôjde len o to, aký rozdiel bude medzi HZDS a ostatnými.

Z uvedeného by mohli byť spokojní viacerí zahraniční priatelia SR. Pred finišom volebného marazmu je HZDS „mimo hry“, ale vyznačené koalície by neboli nijakým víťazstvom pre Slovensko. O štátnu moc by sa podelili tí, ktorí sa v končiacom volebnom období postarali nielen o lepší imidž v zahraničí, ale aj o ďalšiu stagnáciu hospodárstva, a ich tvrdí oponenti - kritici, či už Smer a ANO. A navyše, boli by prinútené na spolužitie s SMK, ktorá mieni kráčať po konfrontačnej vlne so slovenskou občianskou komunitou a otvárať raz a navždy uzavretú kapitolu dejín, ktorou sú tzv. Benešove dekréty. Nelojálnosť voči SR je zrejmá a v celom rade prípadov sa dá hovoriť prinajmenej o provokačnej netaktnosti, keď „maďarské“ politické strany rokujú v cudzom štáte a majú blízko k jeho vláde. Poslednú spáchal vicepremiér P. Csáky, ale k tej sa vrátime v najbližších dňoch.

So zreteľom na ekonomicko-sociálny vývoj v SR, osobitne na životnú úroveň obyvateľstva, možný krízový vývoj viacerých rezortov, a tiež kontraproduktívnosť zahraničných vyhlásení o neakceptovaní HZDS a jeho predsedu V. Mečiara, tak možno predpokladať, že v záverečnom finiši zosilnejú opozičné strany, pokiaľ sa nedajú na slovenský politický folklór, a tie, ktoré sa budú častejšie pohybovať po zemi ako vo vzduchu. Všetko bude inak, ako je to dnes. Všetky subjekty naberajú sily, aby si vybojovali hlava-nehlava čo najlepšiu pozíciu. Majme však v zálohe aj také riešenie, že demokracia so zdravým rozumom by nastala iba v takom prípade, keď by najvýznamnejšie politické subjekty dospeli k vytvoreniu „veľkej koalície“ na báze svojich najlepších a medzinárodne akceptovaných osobností - odborníkov. Tieňový kabinet čitateľov Hd, vytváraný nimi od októbra dodnes, potvrdzuje prijateľnosť takej myšlienky.

Slovensko potrebuje prioritne veľmi silné osobnosti, a zároveň poďakovať tým, ktorí by na základe svojich výsledkov vládnutia (a tiež trestných činov!) mali konečne vyletieť z politickej scény.

Peter Kasalovský