Manažér neuvažuje o dotácii

Spoliehanie sa na finančnú podporu môže viesť ku krachu

Odhady ukazujú, že zahraničné spoločnosti by v najbližších desiatich až pätnástich rokoch mohli pohltiť, nahradiť dovozom alebo ovládnuť v Českej republike mnohé programy rastlinnej, živočíšnej a potravinárskej výroby. Napríklad produkciu a spracovanie bravčového mäsa až na 50 - 70 %, výrobu a spracovanie hydinového mäsa v rozhodujúcom rozsahu, produkciu mlieka na viac ako 50 %, jeho spracovanie by ovládli na 60 až 80 %, výrobu obilia v rozsahu 20 až 50 % a výrobu repky na 40 až 60 %. Táto analýza dosahu vstupu ČR do Európskej únie nemusí automaticky platiť aj pre Slovensko. Ak však uvážime, v akom stave je naše pôdohospodárstvo, tak sa situácia môže vyvinúť aj nepriaznivejšie. Pretože tieto čísla sú až príliš výrečné, zaujímali nás ďalšie súvislosti podnikania v agrokomplexe. Preto sme sa spýtali viacerých známych osobností pôdohospodárstva bývalého Česko-Slovenska a teraz nášho západného suseda, ktorí sú aj skúsenými a úspešnými manažérmi a pedagógmi, ako posudzujú otázku prideľovania dotácií do poľnohospodárstva. Doc. Ing. František Čuba, CSc., známy už pred rokom 1989 ako predstaviteľ slušovického agrárneho zázraku s pridruženými výrobami, teraz podnikateľ a poľnohospodársky manažér, hovorí: „Pokiaľ budeme v podniku, tak musíme uvažovať, že budeme vyrábať bez dotácií. Z tohto hľadiska som proti dotáciám. Lebo ak sa na ne budeme spoliehať, tak v tom okamihu nie sme schopní dostať sa dopredu. Ak USA vyrobia kilogram hydinového mäsa za 21 korún a my za 43 korún, tak potom akékoľvek dotácie tento problém nevyriešia. To znamená, že USA nám budú

vždy suverénne

konkurovať a na trhu nás zlikvidujú. Keď sa na to budeme pozerať z vonkajšieho hľadiska, dotácie u nás musia byť na rovnakej úrovni, ako sú v západnej Európe. Ak chceme, aby naše poľnohospodárstvo obstálo, tak musia byť na rovnakej úrovni. Ale ak povieme, že ich na rovnakú úroveň nedáme, tak zároveň hovoríme, že vytvárame podmienky na likvidáciu nášho poľnohospodárstva. Každý, kto buduje podnik, musí uvažovať tak, že ho musí viesť bez dotácií. Lebo ak sa vedenie firmy bude spoliehať na finančné príspevky, tak neprijme také opatrenia, aby sa razantne dostala dopredu.“ F. Čuba ďalej zdôraznil, že niekedy sa pozeráme na výskum cez prsty.

Avšak v USA rozšíria obrábanie pôdy o milióny hektárov, pričom na polovici sa budú vyrábať potraviny a na druhej polovici produkty pre nepoľnohospodárske využitie. V najbližšom čase sa podľa F. Čubu počíta napríklad s tým, že asi 10 % pohonných látok sa bude vyrábať z poľnohospodárskych výrobkov a cieľovo až 50 %. „V USA vyhlásili pravidlo, že

žiadne informácie

sa nesmú nikde prenášať. Z toho dôvodu akoby sme stále u nás mali predstavu, že u nich poľnohospodárstvo funguje na princípe pôvodných farmárov. Nevieme, v akom rozsahu sa tam prebudúva celý agrokomplex a čo všetko bude vyrábať. USA sú však schopné zlikvidovať značnú časť európskeho poľnohospodárstva, pokiaľ sa rozhodnú, že budú do Európy vyvážať. A nejaké diskusie o tom, že im v tom niekto zabráni, sú nezmyselné.“ Tento poľnohospodársky expert si myslí, že európske poľnohospodárstvo ešte má možnosť nadýchnuť sa a vytvoriť také silné organizácie, ktoré sú schopné konkurovať americkému poľnohospodárstvu. Ale len vtedy, ak vytvorí podniky, ktoré v priamom toku vyrábajú produkt. Základom každého takéhoto podniku musí byť výskum, ten nadväzuje na výrobu, následne na spracovateľský priemysel, a ten na export. „Takto v USA vyrobia kilogram hydiny za

polovičnú cenu

ako u nás. To, že za takúto cenu ho nevyrábajú ani v Nemecku či Rakúsku, to si nesmieme pripustiť, lebo Američania môžu zlikvidovať v konkurencii aj ich, aj nás,“ dodal.

Prof. Ing. František Trnka, CSc., z Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne pripomína, že si treba položiť aj otázku, čo sú to tie dotácie. „Ak to budú financie, ktoré dávam priamo do podniku a spotrebujú sa, tak to je podľa mňa vyhadzovanie peňazí. Ale štát by mal mať poľnohospodársku politiku a venovať prostriedky na perspektívne veci, ktoré idú do rozvoja. A to podľa zásady, že nemá význam dať hladujúcemu rybu, ale treba ho naučiť ryby chytať. Každý rozumný štát sa nejakým rozumným spôsobom usmerňuje a vie, kam sa chce dostať. Ale politici sú zvolení na štyri roky, im ide o hlasy voličov a nie o víziu dvadsaťročného vývoja krajiny.“

Vladimír Turanský