Slaná kvapalina - slzy - soľ života

Ako by ľudia vyjadrovali smútok, zlosť alebo šťastie, keby nemali slzy? Slaná kvapalina, ktorá slúži predovšetkým na vymývanie a zvlhčovanie očí, má i ďalší význam. Slzami môže človek vyjadriť svoje pocity. Do života vstupujeme s plačom. U novorodenca vyvoláva plač mnoho fyziologických reakcií, nevyhnutných pre život. Tou hlavnou je dýchanie. Vedci tvrdia, že plač novorodenca údajne vyjadruje aj volanie o pomoc v strachu a zmätku, ktoré spôsobil pôrod a následná zmena prostredia.

Zatiaľ nie je dokázané, že by sa iný živý tvor dohováral so svojimi druhmi plačom. Bazálne slzy, ktoré zvlhčujú oči, sú naopak bežné u mnohých zvierat. Ľudský zárodok túto schopnosť získava až v posledných mesiacoch svojho vnútrodeložného života. Pre človeka i zvieratá sú typické slzy reflexné, ktoré oko produkuje na obranu pred nejakou agresiou. Aké je vlastne chemické zloženie sĺz? Britský vedec Abraham Werb veľmi názorne opisuje slzy ako „sendvičovú kvapalinu“. Jej vnútorná vrstva vedúca na povrch oka obsahuje glukoproteín, ktorý tvorí hlavnú zložku sekrécie sliznice. Druhá, stredná vrstva, obsahuje vodu a treia, vonkajšia a olejovitá vrstva bráni vyparovaniu sĺz a vysychaniu rohovky.

Okrem bazálnych a reflexných sĺz existuje ešte plač citovo alebo psychologicky podmienený. Takýto typ plaču sa vyskytuje jedine u človeka. Niektorí vedci tvrdia, že emocionálne slzy obsahujú väčšie množstvo proteínov ako slzy bazálne a reflexné. Mnohí sú presvedčení, že týmto typom sĺz sa vylúčia látky, ktoré vznikli ako dôsledok emočného stresu, a preto sa vraj ľudia cítia po vyplakaní lepšie. To by, pravda, znamenalo, že emocionálne slzy slúžia viac či menej na vyplavovanie toxických produktov z ľudského organizmu. Niektorí vedci sú však v tomto smere skeptickejší, pretože hlavným orgánom na odstraňovanie toxických látok z krvi sú oveľa účinnejšie ľadviny.

Prečo teda človek plače? O tento problém sa už dlhý čas zaujíma mnoho vedcov, ale výskum priniesol iba málo výsledkov. Tému spracoval napríklad aj Charles Darwin v štúdii z roku 1872 nazvanej Vyjadrovanie emócií u zvierat a človeka. Slzy môžu byť príjemné, nebezpečné, klamlivé, bláznivé alebo posvätné. Čo majú spoločné také rozdielne druhy sĺz, ako sú slzy šťastia a radosti, slzy rodičovskej pýchy alebo slzy smútku a frustrácie? Vedci tradične vychádzali z predpokladu, že človek je schopný plakať šťastím alebo z pocitu smútku. Toto vysvetlenie však rozhodne neobjasňuje celý fenomén plaču. Španielsky vedec Juan Murube robil so svojím tímom výskum medzi študentmi. Niekoľko týždňov starostlivo zaznamenávali do dotazníka, pri akej príležitosti a prečo plakali. Výsledky výskumu boli prekvapujúce. Študenti priznali, že v priemere plakali dvakrát a trikrát týždenne. Treba dodať, že súčasťou výskumu bol aj typ plaču. Vedci sa snažili rozdeliť výsledky prieskumu - teda druhy plaču - do skupín. Podarilo sa im dokázať iba dva druhy plaču: tzv. slzy žiadosti o pomoc a slzy pomoci. Prvý typ plaču prepadne človeka, ktorý je momentálne v kríze. Druhý typ sa vyskytuje napríklad pri športovom víťazstve. Ale čo slzy zlosti? Tie údajne patria do prvej skupiny žiadosti o pomoc, ale obsahujú určitú dávku agresivity a násilia.

Slzy smiechu nie sú emocionálnymi slzami, aj keď to tak vyzerá. Podobne ako pri zívaní vznikajú stlačením spánkového nervu. Po stlačení dochádza k vylučovaniu slzného sekrétu. Emocionálne slzy žiadosti o pomoc existujú iba u najvyšších cicavcov a s najväčšou pravdepodobnosťou iba u človeka. Schopnosť tohto druhu plaču nadobúda novorodenec až v troch-štyroch mesiacoch, pretože prvý, popôrodný plač, je suchý, bez sĺz.

Známe tvrdenie, že muži neplačú, vzniklo zrejme preto, že samce ľudského rodu sa po celé stáročia snažili svojej city skrývať. Je však toto tvrdenie pravdivé? Výsledky výskumu sa odlišujú. Niektorí vedci sú presvedčení, že ženy plačú až štyrikrát viac ako muži. Podľa antropologických výskumov Thomasa Lutza sa vo väčšine kultúr prejavujú emócie u mužov a žien nerovnomerne. Ženy zvyčajne nesú ťažšiu emocionálnu záťaž. Možno preto, že historický vývoj „Homo sapiens“ určil mužovi úlohu ochrancu, ktorý v záujme ochrany rodiny nesmie pred agresorom ukázať slabosť.

Pojem emocionálna inteligencia je v súčasnosti veľmi diskutovaný. Človek vysiela pri každom stretnutí signály určené osobám v okolí. Je dokázané, že emócie sú nákazlivé a je lepšie nechať im voľný priebeh. Platí, že empatia zodpovedá veľmi vysokému štádiu vývoja. Vedci zdôrazňujú, že pre človeka je najlepšie plakať vždy, keď sa mu chce a plakať celkom bez zábran.

(kab)