Možno zdaniť „sledovač PC“?

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Z hľadiska efektívneho využívania pracovného času zamestnancov našej obchodno-poradenskej firmy sme zistili vysoké časové straty z dôvodu mimopracovného využívania výpočtovej techniky (najmä súkromné e-maily alebo surfing na rôznych počítačových hrách alebo browsovanie po internete). Rozhodli sme sa podľa vzoru amerických firiem investovať do kúpy softvéru na monitoring PC našich zamestnancov, pričom predpokladaná cena je niekoľko stotisíc Sk. Zaujíma nás, či je možné uvedený výdavok uplatniť z hľadiska pracovného práva bezproblémovo a súčasne ako legitímny daňový výdavok na zníženie základu dane? Pýtali sme sa na daňovom úrade a dvoch daňových poradcov, ale nemajú s tým zatiaľ skúsenosti.

- Už múdri predkovia tvrdili, že každá palica má dva konce. Podobne je to aj v prípade PC a informačných technológií, ktorých nasadením sa na jednej strane zefektívnila práca vo firmách, na druhej strane sa otvorilo aj riziko časových strát z dôvodu „zneužívania“ počítačov na súkromné aktivity vybranými zamestnancami. Osobne zastávam názor, že ak občas pracovník v pracovnom čase využije PC aj na zaslanie privátneho e-mailu alebo prečítanie odborných elektronických novín či na kratučký surfing po internete, zamestnávateľ by to mohol tolerovať. Veď keď dokáže zamestnanec uvedené, rozvíja tým svoju počítačovú gramotnosť a cibrí techniku, ktorá je využiteľná aj v jeho pracovných výkonoch. Samozrejme, všetko má svoju mieru. Ak sa uvedené zneužíva a časové straty sú veľké, treba tento neduh zastaviť.

Jednou z možností efektívnej kontroly a eliminácie nepatričných aktivít zamestnancov je aj skrytý monitoring ich PC. Spôsob a rozsah monitorovania činnosti zamestnancov závisí od možnosti firmy a jej systémových administrátorov. Monitorovanie všeobecne je náročné na čas, a tým aj peniaze. Teda z hľadiska nákladovosti to nie je lacná záležitosť a firma si musí dôkladne zvážiť, či v rámci symboliky bilancie podvojného účtovníctva (má dať - dal) sa jej oplatí do uvedeného investovať alebo nie. Ako príklad automatizácie monitoringu možno spomenúť keyloggery, počítačové programy, ktoré zaznamenávajú všetko, čo človek na svojom PC napíše, a zároveň si pamätajú názov používanej aplikácie. Keylogger (key - kláves, log - zaznamenávať) sa spustí ako každý iný softvér, avšak s tým rozdielom, že používateľovi neprezradí svoju prítomnosť. Nepridá na pracovnú plochu žiadnu ikonu, nezobrazuje sa v štartovacom menu a ani v zozname úloh po stlačení klávesov Ctrl, Alt a Del (inými slovami povedané ponorkovou terminológiou, ide úplne na „tichý chod“). Keyloggery pôvodne vznikli ako hackerský nástroj na odchytávanie hesiel, monitoring zamestnancov predstavuje vlastne ich „vedľajšie využitie“.

Z právneho hľadiska, podľa môjho názoru, nie je možné aplikovať váš zámer bez definícií jednoznačných pravidiel a sankcií. Nielen, že by ste navodzovali z etického hľadiska atmosféru „policajného štátu“, ale ak by ste zaviedli výstupy napríklad len pre topmanažment, chápali by ostatní zamestnanci túto „privilegovanú šľachtu“ ako priestor na výrazné zhoršenie pracovnej atmosféry, medziľudských vzťahov, čo by bolo pre efektívnu pracovnú klímu nežiaduce a hlboko kontraproduktívne. Okrem eticko-praktického hľadiska sa domnievam, že platný právny poriadok SR a zákonný rámec vyžaduje, aby bol zamestnanec oboznámený s tým, že jeho prácu niekto sleduje. Utajovať monitorovanie pred zamestnancami asi nemá zmysel, pretože je veľká pravdepodobnosť, že sa o ňom dozvedia alebo jeho existenciu vytušia.

Ústava SR zaručuje občanovi listinné tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochranu osobných údajov, ktoré patria medzi základné ľudské práva a slobody. Resumé právnej stránky, podľa môjho náhľadu, je také, že zamestnávateľ je povinný zamestnancov upozorniť na to, že ich aktivity vo firemnej sieti monitoruje (napríklad zapracovaním do vnútropodnikových predpisov alebo priamo do klauzuly pracovnej zmluvy zamestnanca).

Daňový aspekt posudzovania keyloggerov je problémový v kontexte vnímania daňových úradníkov pri kontrole alternatívne najmä vo svetle dvoch aspektov: Po prvé, nemajú s uvedeným praktické kontrolné skúsenosti v SR a teda k tomu nemajú zatiaľ (za roky 1990 - 2002) ani žiadnu jednotnú kontrolnú metodiku. Po druhé, niektorí daňoví kontrolóri môžu mať tendenciu na margo uvedeného „špekulovať kontraproduktívne“ o tom, že to podľa ich zreteľa nebol výdavok nevyhnutný na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Podľa môjho názoru ustanovenie § 24 a § 25 treba vykladať maximálne exaktne, ale nie v dohadovej rovine s úmyslom alebo pravdepodobnostne domnievacím sa scenárom. Daňové výdavky sú napríklad (teda len niektoré - nie všetky!!!) uvedené v ustanovení § 24 zákona číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, pričom keyloggery medzi nimi priamo zahrnuté nie sú. Podľa ustanovenia ods. 1 všeobecne platí, že daňový výdavok je výdavok daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve. Preto je nevyhnutné, aby ste vedel „keyloggery“ ako daňový výdavok obhájiť pred kontrolou daňového úradu pripraviť si dôkazy. Za vhodné odporúčam vykonanie snímky dňa, spracovanie analýzy a porovnanie kalkulácií časovo-finančných strát vo firme pred zavedením keyloggerov a po nich tak, aby ste vedeli prezentovať jednoznačne jasné stanovisko, prečo to v danom prípade bol výdavok „preukázateľne vynaložený na DZU (D = dosiahnutie, Z = zabezpečenie, U = udržanie) príjmov“. Ak tieto dôkazy viete predložiť, nevidím dôvod, aby vám to daňová kontrola neuznala. Osobne uvedený výdavok považujem za jasný a nepolemický daňový výdavok.

Ing. Emil Burák, PhD.