Vybrané makroekonomické ukazovatele

Je daná ekonomika zdravá alebo nie? Je hospodárstvo v recesii alebo prekonáva „boom“? Je úroveň nezamestnanosti, inflácie, úrokových sadzieb adekvátna súčasným podmienkam? To sú len niektoré z otázok, s ktorými sa môžeme stretnúť pri bližšom štúdiu ekonomickej praxe. Aj keď výsledné hodnotenie je záležitosťou viac-menej subjektívnou, podkladom stále zostávajú ekonomické indikátory. Na tomto mieste preto Hospodársky denník ponúka výber základných ekonomických ukazovateľov s ich opismi.

Hrubý domáci produkt (HDP) je jedným z najdôležitejších makroekonomických ukazovateľov vôbec. HDP predstavuje celkovú produkciu tovarov a služieb, ktorá bola v danej ekonomike vytvorená za určité obdobie všetkými subjektmi, tak domácimi, ako aj zahraničnými (na rozdiel od hrubého národného produktu HNP, ktorý predstavuje produkciu všetkých subjektov národnej ekonomiky, t. j. aj firiem, ktoré pôsobia mimo územia daného štátu).

HDP sa vyjadruje v stálych alebo bežných cenách. HDP v bežných cenách (nazýva sa tiež nominálny HDP) predstavuje sumu, za ktorú sa tovary a služby predávali v sledovanom období, t. j. zahŕňa aj vplyv inflácie. Ak je HDP vyjadrený v stálych cenách (reálny HDP), znamená to, že sa prepočítava za ceny zvoleného východiskového roku (napr. 1995). Reálny produkt je takto očistený od vplyvov inflácie a je ľahšie medziročne porovnateľný. Zverejňuje sa tiež tempo rastu (v %), kde sa výsledky zvyčajne porovnávajú na ročnej báze (napr. štvrtý kvartál 2001 k štvrtému kvartálu 2000).

HDP sa uverejňuje v štvrťročných intervaloch väčšinou s dvojmesačným oneskorením. Hrubý domáci produkt sa takto stáva dosť neaktuálny, a preto investori používajú iné ukazovatele, ktoré im pomôžu odhadnúť výsledok HDP.

Ak je rast HDP väčší ako 0, znamená to, že hospodárstvo v sledovanom období vyprodukovalo viac ako pred rokom. Ak je rast záporný, ekonomika mieri do recesie. V USA sa hovorí o recesii vtedy, ak tri štvrťroky za sebou bol rast záporný.

Index spotrebiteľských cien (CPI) je jedným z dvoch najčastejšie používaných ukazovateľov, ktorými sa kvantitatívne určuje inflácia (nárast cenovej hladiny). CPI konkrétne sleduje nárast cenovej hladiny v maloobchode. Index sa vypočítava na základe cien tzv. spotrebného koša (súbor produktov a služieb). Výsledkom je hodnota v percentách, ktorá určuje mieru inflácie.

V teórii sa uvádza, že miera inflácie do 10 % je prijateľná. Pri vyššej inflácii už dochádza k narušeniu makroekonomickej rovnováhy.

Index CPI sa uverejňuje pravidelne raz za mesiac s mesačným oneskorením. Rast cenovej hladiny sa sleduje vzhľadom na predchádzajúci mesiac (mesačná zmena) alebo vzhľadom na ten istý mesiac minulého roka (ročná zmena). Jednoduchým aritmetickým priemerom všetkých mesačných zmien počas roka dostaneme priemernú ročnú infláciu.

Vysoká miera inflácie destabilizuje hodnotu meny, a preto v súčasnosti primárnym cieľom väčšiny centrálnych bánk je práve udržať cenovú hladinu na zodpovedajúcej úrovni (t. j. zachovať vnútornú stabilitu meny).

Index výrobných cien (PPI) je druhým z ukazovateľov, ktoré kvantifikujú infláciu. Na rozdiel od CPI index výrobných cien podáva obraz o cenovej hladine v podnikovej sfére. Tento ukazovateľ je dôležitý pri odhade indexu CPI. Vychádza z vopred daného koša tovarov, ktorý sa od CPI odlišuje skladbou (suroviny a polotovary), a tým, že meria ceny na začiatku distribučnej siete. Zverejňuje sa pravidelne každý mesiac.

Miera nezamestnanosti odzrkadľuje stav na trhu práce v danej ekonomike. Udáva sa ako pomer nezamestnaných k celkovej pracovnej sile v krajine a vyjadruje sa v percentách. Pod pojmom „nezamestnaní” sa rozumejú tí, ktorí si aktívne hľadajú prácu (to znamená, že nie všetci bez práce sú nezamestnaní).

Porovnávať mieru nezamestnanosti medzi jednotlivými krajinami je dosť problematické, pretože nie všetky krajiny používajú rovnaké metódy na jej výpočet. Najčastejšie sa stretávame s výpočtom, ktorý odporúča Medzinárodná organizácia práce (ILO). Miera nezamestnanosti sa zverejňuje raz za mesiac.

Platobná bilancia je vlastne účet, na ktorom sa vyjadruje stav konkrétnej krajiny voči okolitému svetu. Platobná bilancia sa skladá z dvoch významných zložiek. Prvou je Bežný účet a druhou je Kapitálový a finančný účet. Na Bežnom účte sa okrem iného zaznamenávajú pohyby tovarov a služieb (vývoz a dovoz), preto najdôležitejšou častou tohto účtu je obchodná bilancia a bilancia služieb. Na Kapitálovom a finančnom účte sa zaznamenávajú pohyby kapitálu (napr. aj priame zahraničné investície a pod.).

Rozdiel medzi Bežným a Kapitálovým a finančným účtom je saldo. To môže byť aktívne alebo pasívne. Dlhodobo aktívne saldo (kladná hodnota) platobnej bilancie, ktoré môže byť spôsobené výrazným exportom alebo prílevom priamych zahraničných investícií, vplýva na posilňovanie meny. Naopak, dlhodobo pasívne saldo (záporná hodnota) menu oslabuje.

Platobná bilancia sa zverejňuje pravidelne raz za mesiac v konkrétnej mene. Jednotlivé položky sú zverejňované postupne. Najskôr je publikovaná obchodná bilancia a bilancia služieb (s mesačným oneskorením). Celková platobná bilancia sa uverejňuje neskôr (asi po dvoch mesiacoch).

Produktivita práce sa najčastejšie meria ako vzťah množstva vyrobenej produkcie k počtu zúčastnených pracovníkov alebo k času. Produktivita je dôležitým indikátorom vo vzťahu k priemernej mzde. V teórii sa uvádza vzťah, podľa ktorého tempo rastu by malo byť vždy vyššie ako tempo rastu priemernej mzdy. Ak je tento vzťah porušený, vznikajú veľké inflačné tlaky, ktoré sa v dlhšom časovom horizonte prejavujú nárastom cenovej hladiny.