TERAZ OBJAVUJE AMERIKU

Tempo rastu slovenskej ekonomiky sa vlani oproti roku 2000 značne zrýchlilo. Zatiaľ čo v roku 2000 prírastok hrubého domáceho produktu predstavoval 2,2 %, v roku 2001 to bolo až 3,3 %. Podľa podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Mikloša sa o percento znížila nezamestnanosť, klesá inflácia, rastie kúpyschopnosť obyvateľstva. Trend by mal pokračovať. Celkový objem vytvoreného HDP v minulom roku dosiahol 964,6 mld. Sk. Stanovený cieľ vlády - zredukovať mieru nezamestnanosti na 16 %, nie je však podľa podpredsedu HZDS-ĽS Sergeja Kozlíka reálny. Vývoj za posledný rok totiž ukazuje opak, zvýšenie nezamestnanosti z 18,8 % na 19,8 % (december 2001). Absolútny počet nezamestnaných medziročne vzrástol o 5 %. Pre slabšie sociálne skupiny pritom pokles reálnych príjmov ďalej pokračuje, najmä z dôvodu zvýšeného rastu cien za základné životné potreby - bývanie, vodu, elektrinu, plyn. Tie sa zvýšili v priemere o 17,5 % oproti ročnej miere inflácie na úrovni 7,8 %. Aj pri zohľadnení valorizácie dôchodkov sa za uplynulé tri roky znížila reálna kúpyschopnosť dôchodcov asi o 12 %.

Odborníci si všimli, že vicepremiér I. Mikloš sa v štatistickom rozmachu Slovenska nezmienil o raste zahraničných investícií v slovenskej ekonomike, hoci ešte donedávna uvádzal našu ekonomiku ako najväčší magnet pre investičné zámery svetových firiem spomedzi transformujúcich sa krajín Vyšehradskej štvorky (V4). Zahraničný kapitál je potrebný na rozbeh a stabilizáciu ekonomiky, na riešenie nezamestnanosti a znižovanie korupcie. Analytik Ľudovej banky Mário Blaščák sa domnieva, že investorov zneisťuje predvolebná politická klíma. Analytik Poštovej banky Pavol Popp, že sa pod to podpisuje aj naše nečlenstvo v NATO. Rakúsky denník Der Standard síce napísal, že rakúski investori vidia svoje nové možnosti podnikania v slovenskej energetike a v ochrane životného prostredia. List ďalej uviedol, že k tomu prispieva aj nový daňový zákon, ktorý svojimi úľavami a oslobodeniami od platenia daní veľmi zaujíma investorov z Rakúska. Avšak viceguvernérka Národnej banky Slovenska (NBS) Elena Kohútiková na pôde Francúzsko-slovenskej obchodnej komory musela (na rozdiel od vlády) priznať, že SR je ďaleko na

chvoste V4,

pokiaľ ide o záujem investorov. V roku 2000 sme síce dosiahli historické maximum, dostali sme sa na druhé miesto, no neudržali sme si ho a vlani sme klesli na úroveň balkánskych krajín. Česká ekonomika je stále stredobodom pozornosti. Preto ani nepodlieha tak citeľne rastúcemu dopytu napríklad po technologických celkoch a pod. Naopak, je schopná vybalansovať chvíľkový nepomer, keď dovoz prudko prevýši vlastnú exportnú schopnosť. Po tom, ako Brigite Schmögnerovej Cofi Annan potvrdil miesto v OSN, zmenil sa uhol pohľadu na vývoj slovenskej ekonomiky aj exministerke financií. Po 3,5 roka, ktoré strávila v kabinete M. Dzurindu, našla odvahu a zmysel pre realitu, keď ako poslankyňa NR SR konštatovala, že v minulom roku výrazne klesol prílev zahraničných investícií na Slovensko. Znížili sa nielen príjmy z privatizácie, ale čo je alarmujúce, klesali aj investície na

zelenej lúke

do výstavby nových podnikov. Peniaze investorov našu krajinu obchádzajú . A to aj napriek sľubom vlády, pre ktorú je prílev investícií jednou z kľúčových priorít. „V privatizačných investíciách evidentne v minulom roku neprišlo k takej významnej privatizácii ako telekomunikácie v roku 2000, privatizovali sa banky, čo boli predsa len rádovo nižšie investície.“ Brigita Schmögnerová, exministerka financií , poslankyňa NR SR. V roku 2000 získalo Slovensko zo zahraničia takmer 94 mld. Sk. V minulom roku to bolo takmer o polovicu menej. Peniaze zabezpečil predaj VSŽ ,Slovenských telekomunikácií a Slovnaftu . V minulom roku to bol predaj Slovenskej sporiteľne, VÚB a IRB. „Nepríjemnejšie je to, že klesli strategické investície alebo priame investície neprivatizačného charakteru a zrejme faktorov, ktoré to vysvetľujú, je viacero.“ Podľa B. Schmögnerovej ide najmä o administratívne bariéry vstupu investorov, nízku vymožiteľnosti práva, zložitosť registrovania firiem, ako aj komplikované získavanie dokumentov na úradoch. Podľa Roberta Fica bývalá šéfka rezortu financií B. Schmögnerová teraz

tak rozpráva,

ako keby od roku 1998 nežila na Slovensku, ale niekde za veľkou mlákou. „Spoločné stanovisko krajín Európskej únie (EÚ), v ktorom kritizujú vývoj hospodárstva SR, ako aj varovanie Medzinárodného menového fondu (MMF), sú v príkrom rozpore s optimistickými tvrdeniami vlády M. Dzurindu o stabilizácii ekonomiky. A ešte vo väčšom rozpore je súčasný stav v plnení Programového vyhlásenia vlády z roku 1998,“ povedal R. Fico. Doplnil, že EÚ upozorňuje na niekoľko kľúčových problémov vývoja ekonomiky na Slovensku. Na prvom mieste je to skutočný stav rozpočtového hospodárenia a celého komplexu verejných financií. Štátny rozpočet je zaťažený splátkami pôžičky 100 mld. Sk, ktoré Slovensku poskytla Svetová banka (SB) na oddlženie bánk, pritom ani tieto peniaze nenaštartovali ozdravný proces v podnikoch. Rast štátneho dlhu a verejných rozpočtov vrátane nákladov na reštrukturalizáciu bánk sa za tri roky od roku 1998 zdvaapolnásobil a dosiahne hodnotu 42,3 mld. Sk. Vláda „nebola ochotnᓠprijať návrh MMF, aby

časť prebytku

rozpočtových zdrojov použila na zníženie štátneho dlhu. Reálne mzdy rástli v roku 2001 po predchádzajúcej dvojročnej stagnácii o 0,3 %. Druhý problém predstavuje vývoj zahraničného obchodu. Vláda pripúšťa deficit na konci roku 2002 vo výške 110 mld. Sk, teda 10 % HDP. Ako tretí neuralgický bod vystupuje do popredia celkový stav verejného sektora, z toho predovšetkým ťažkosti vyplývajúce z nezvládnutej, ale rozbehnutej reformy verejnej správy. „Ak sa v rokoch 1998 až 2002 ročná dlhová služba pohybuje na úrovni 70 až 80 mld. Sk, vzhľadom na nárast záväzkov a zadlženosť štátu bude nevyhnutné po jesenných voľbách postupne zvýšiť dlhovú službu až na 100 mld. Sk. Aj napriek výnosu z predaja 49 % akcií SPP v rokoch 2003 až 2006 zostáva k dispozícii nie viac ako 30 mld. Sk voľných zdrojov z výdavkov štátneho rozpočtu. Výrazne to zužuje manévrovací priestor pre budúcu vládu,“ konštatoval R. Fico. Vzhľadom na to, že deficit bežného účtu platobnej bilancie sa vo veľkej miere pokrýva z jednorazových zdrojov z privatizácie, bude jeho ďalšie krytie predstavovať obrovský problém pre novú garnitúru.

Tibor Bucha