Opakuje len tézy odborníkov

Ad.: Agrokomplex vraj SDĽ sprivatizovala, Hd 14. 3. 2002

Pre ministra pôdohospodárstva Pavla Koncoša je podstatný ten fakt, že po desiatich rokoch reštrukturalizácie poľnohospodárstva a tvrdých ekonomických tlakoch „Kaníkovcov a im podobným neprajníkom slovenského poľnohospodárstva voči podnikateľom na pôde, dosiahol vlani rezort po prvý raz hospodársky zisk“. Šéf rezortu v reakcii pre Hospodársky denník odmieta slová predsedu Demokratickej strany Ľudovíta Kaníka, ktorý nám povedal, že „poľnohospodárstvo sprivatizovali nástupcovia komunistickej strany - Strana demokratickej ľavice a majú na ňu takpovediac monopol“. Podľa ministra „toto tvrdenie predsedu strany, ktorá sa v minulosti okrem iných podieľala na rozbíjaní slovenského poľnohospodárstva, je podivuhodné a spolitizované, ba až naivné“ a zaujímalo by ho, ako by na takéto niečo reagovali štátni tajomníci ministerstva. Tých totiž do tejto funkcie delegovali Strana demokratickej koalície a Strana maďarskej koalície, teda subjekty pravicového politického spektra. „Nechcem tvrdiť, že úplne všetky vyjadrenia Ľ. Kaníka sú ekonomicky a z odborného hľadiska nesprávne, lebo pozornému čitateľovi Hospodárskeho denníka neujde, že populisticky opakuje aj moje vyjadrenia a tézy ďalších odborníkov z agrorezortu. Treba sa však politickej pravice opýtať, či schodok zahraničného obchodu Slovenska, ktorý bol za vlaňajšok vyšší ako 100 mld. Sk, nie je dôkazom aj toho, že dotácie do pôdohospodárstva sú potrebné, lebo neraz dovážame také potraviny, ktoré by sme si inak vedeli doma vyrobiť. Či nie je vhodnejšie investovať do multifunkčného poľnohospodárstva, a tak sa postarať o celkový rozvoj nášho vidieka a nevložiť financie do importu produktov a vlastne tak tieto prostriedky prejesť,“ pýta sa minister P. Koncoš.

Pretože predseda DS v uvedenom rozhovore odmietol prípadnú kompenzáciu priamych platieb našim

poľnohospodárom zo štátneho rozpočtu v prípade, že táto podpora Európskej únie bude po našej integrácii len štvrtinou z tej, ktorú dostávajú súčasné členské štáty spoločenstva, spýtali sme sa na problematiku dotácií a pôsobenia pravice v spoločnej európskej politike aj štátneho tajomníka MP SR Ivana Rosivala, ktorého na tento post nominovala po voľbách práve SDK a v poľnohospodárskom manažmente je považovaný za skutočného odborníka. „Nemyslím si, že budúcnosť poľnohospodárstva, prípadne dotácií či iných mechanizmov závisí od toho, či budúca vláda bude pravicová alebo ľavicová. Podpora a postavenie nášho poľnohospodárstva a potravinárstva závisí od uvedomenia si alebo neuvedomenia si dôležitosti tohto sektora. Ani v západnej Európe spoločná poľnohospodárska politika, ktorá značne podporuje poľnohospodárstvo a vznikla v polovici 50. rokov, nebola zásadným spôsobom menená ani vtedy, keď boli pri moci viac pravicové alebo aj ľavicové vlády. Spoločná poľnohospodárska politika vždy podporovala jednak poľnohospodárstvo a čo je dôležité, aj jeho multifunkčné poslanie. V západnej Európe veria a my máme ten istý názor, že poľnohospodárstvo má viaceré funkcie, ako len získavať produkty pre potravinársky priemysel. Ide aj o osídlenie vidieka, kvalitu života jeho občanov a životného prostredia. Spoločná poľnohospodárska politika sa vyvíja, menia sa ciele i mechanizmy, ale tak či onak ide o zhodnotenie poľnohospodárstva a potravinárstva v Európe.“

Vladimír Turanský