Videné, ale z iného uhla

Komentuje Ivan Klačanský

Bolo to jasné každému, kto tomu chcel rozumieť. Príliš veľké územné celky, aké sme si vytvorili, vyhovujú azda straníckym centrálam a logike vládnutia (či logike hesla „je to náš človek“), ale nevyhovujú regionálnej politike, takej, akú chcela uskutočniť únia. Ona sama však prežíva (a my čakajúc na prijatie s hrôzou pozorujeme, že peňazí má únia čoraz menej a začína to dávať aj najavo). Ale predsa, toto sme nechceli, takýto vývoj sme ani v najhorších vidinách nepredpokladali. Optimizmu začína ubúdať a zdá sa, že nebude problémom akési múdre a „spravodlivé“ rozdelenie prostriedkov, ale prostriedky samy, aby boli k dispozícii a boli členmi odsúhlasené. Základom štrukturálnej politiky EÚ je predstava, že sa musia postupne vyrovnávať ekonomické úrovne (produktivita práce, zamestnanosť a tvorba HDP v jednotlivých regiónoch). Peniaze, ktoré bude možné čerpať na „rozmach“ zaostalých okresov (tie sú zase príliš malé), budú závisieť od porovnania s priemerom dosahovaným v EÚ.

Svetlé príklady o historickom vyrovnávaní životnej úrovne napríklad v baníckych oblastiach vo Veľkej Británii, v Belgicku, Holandsku a vo Francúzsku, a ku ktorému neodškriepiteľne naozaj došlo, sa odohrávali v odlišných ekonomických podmienkach, ako sú naše slovenské alebo postkomunistické. Silná ekonomika vydržala nápor, peniaze, investície sa pumpovali do zaostalých oblastí na vytváranie nových pracovných miest zo všetkých možných zdrojov. Iba na okraj spomeniem takú maličkosť, ako jasne preukázateľné štatistické údaje o zaostávaní sporných územných celkov za priemerom prevládajúcim v EÚ. Naša snaha, ale aj snaha iných postkomunistických vlád „napumpovať“ do zaostalých oblastí investičný kapitál, sa míňa účinku nielen u nás, ale aj v Maďarsku a bývalej NDR. Zle sa to počúva, ale napriek bohatým injekciám sa nedarí odstraňovať hlbokú regionálnu nezamestnanosť v Nemecku. Povedzme po desiatich rokoch ekonomickej transformácie v Nemecku je veľký rozdiel v kedysi oddelených častiach. V bývalej západnej časti dosahuje nezamestnanosť asi 8,3 percenta, v bývalej východnej časti to bolo v januári až 19,1 percenta a v regióne Magdeburgu bolo až 20,8 percenta ľudí bez práce. Ťažko porovnávať napríklad východné Slovensko s východným Nemeckom, aj čo do „zdedenej“ siete vybavenosti a úrovne vzdelanosti. Čím presnejšie sa nám podarí definovať našu ekonomickú biedu napr. v tom „východnom“ regióne, tým môže byť naša argumentácia presvedčivejšia. Ktorá vláda sa však na to odhodlá?

Vytvorením menších a „presnejších“ regiónov?