Rozum do vrecka

O súčasnej dobe sa často vraví ako o „ére informácie a komunikácie“. Pravda, skutočná informačná revolúcia nastala už pred viac ako štvrťtisícročím. Vtedy vznikla prvá encyklopédia, ako ju poznáme dnes. Je spojená s menom Denis Diderot. Pravda, nebol prvým. Súhrny odborových alebo už priamo všeobecných vedomostí pochádzajú z helénskeho staroveku. Oveľa neskoršie čínske encyklopédie boli iba rozsiahlymi citáciami. Zbierka Jong luo-ta-tien, Veľký kánon éry cisára Jong-lo, mala skoro 12-tisíc zväzkov (dokončená v roku 1407).

Zrejme najstaršou encyklopedickou prácou bolo nedochované dielo Platónovho synovca Speusippa z konca 4. storočia pred n. l. Jeho mladší vrstovník a najslávnejší antický učenec Aristoteles sa preslávil vášňou zbierať a triediť všetko vrátane znalostí. Nadviazal naň jeho žiak Demetrios Falérsky, ktorý presvedčil Ptolemaia Sotéra, vládcu Egypta, aby založil v Alexandrii Múseion s knižnicou a vedeckými pracoviskami. Jedinou zachovanou starovekou encyklopédiou je 37 kníh G. Plínia Secunda s názvom Naturalis historia z 1. st. n. l. O poltisícročie neskôr mních Cassiodorus vydáva Základy božských a ľudských vied. Najvýznamnejšou encyklopédiou raného stredoveku je dvadsaťzväzková Etymológia teológa a kronikára Izidora zo Sevilly zo začiatku 7. storočia.

Významný impulz na písanie encyklopédií priniesol vynález kníhtlače. Pravdepodobne prvú tlačenú encyklopédiu napísal dominikánsky vychovávateľ francúzskych kráľov Vincent de Beauvois. Zomrel síce v roku 1264, ale jeho štvorzväzkové dielo Speculum mundi maius stálo za vytlačenie ešte v roku 1473. Vtedajšie encyklopédie však v ničom nepripomínali tie dnešné. Obsahovali dlhé, tematicky radené odborné články a najčastejšie sa deklarovali ako náučné slovníky. Slovo encyklopédia sa objavilo po prvý raz až v 16. storočí na titule diela J. S. van Ringelbergha (z gréckeho enkyklos uzavretý a paideia výchova). Pravdepodobne najväčšou encyklopédiou tesne pred Diderotom bol šesťdesiatštyri zväzkový Univerzálny slovník, ktorý v rokoch 1732 - 1750 vydával v Lipsku nakladateľ Zedler. Prvá Encyclopaedia Britannica mala tri zväzky a vyšla v rokoch 1768 - 1771. Nezastupiteľné miesto v tejto sfére patrí Janovi Amosovi Komenskému, ktorý vydal v roku 1637 v Oxforde Conatuum Comenianorum Praeludia. Aj jeho ďalšie dielo Orbis pictus (1658) inšpiroval budúcich encyklopedistov, aby využili informačnú hodnotu ilustrácií.

(mb)