Spomienky na budúcnosť

Ako bude vyzerať svet za dvadsaťpäť, sto alebo päťdesiattisíc rokov? Vedci dokážu podľa udalostí a tendencií posledných rokov odhadnúť, ako bude ľudstvo žiť v najbližšej budúcnosti, vo väčších časových horizontoch sa však ich odhady pohybujú v ríši fantázie. Možno sa vyplnia, možno nie, ale v každom prípade o nich môžeme snívať a niektoré azda aj ovplyvniť. Predvídaniu budúcnosti sa venuje vedná disciplína - futurológia. Táto veda pochopiteľne pracuje aj s fantáziou, ale s fantáziou podloženou vedeckým základom. Futurológ si pripraví niekoľko možných scenárov budúcnosti, vyberie z nich ten najpravdepodobnejší, ktorý potom detailne rozpracuje podľa súčasných poznatkov. Má pritom z čoho vychádzať. V mnohých oblastiach ľudskej činnosti možno odhadovať budúcnosť s pomerne veľkou presnosťou, a to pomocou jednoduchých matematických výpočtov. Dnes napríklad poznáme scenáre otepľovania našej planéty, poznáme rozvoj medicínskych technológií alebo komunikačných prostriedkov. Stačí na to poznať nedávnu minulosť, porovnať rýchlosť vývoja a z neho odhadnúť vývoj v budúcnosti. Ako teda bude svet vyzerať v budúcnosti.

Vedci vychádzajú zo súčasných znalostí a zákonitostí. Predpokladajú, že náš svet bude

za dvadsaťpäť

rokov svetom technológií, predlžovania života a novej vedecko-technickej revolúcie. Dvadsiate prvé storočie začalo éru mimoriadne účinných počítačov a multiplikácie komunikačných síl. Zo súčasného rozvoja vyplýva, že pamäť, rýchlosť a kapacita počítačov a im podobných zariadení sa bude zdvojnásobovať každých osemnásť mesiacov. Taký rýchly rozvoj bude umožnený využívaním supervodivých materiálov. Použitie počítača a internetu bude vecou základného vzdelania. Svet si bude vymieňať čoraz viac informácií na väčšiu

Banálnou záležitosťou sa stáva bezdrôtová komunikácia a videokomunikácia cez internet. Prostredníctvom počítačových videotelefónov rokujú obchodníci a podnikatelia z rôznych kútov sveta. Prostredníctvom elektroniky pracujú zamestnanci v pohode svojich domov, úlohy preberajú a odovzdávajú cez počítač. Ponuka televízneho vysielania sa vďaka káblom rozširuje na priemerne tristo programov v jednej domácnosti. Obraz je, samozrejme, trojrozmerný.

Podľa posledných odhadov bude žiť na Zemi za dvadsaťpäť rokov asi osem a pol miliardy obyvateľov. Polovica má menej ako tridsaťpäť rokov. S nárastom počtu obyvateľov súvisí aj pribúdanie megapolí. Už v roku 2015 ich pozná Zem tridsaťtri s počtom obyvateľov prevyšujúcim osem miliónov (v roku 1970 takýchto megapolí bolo iba jedenásť). Najväčším mestom sa stáva Tokio so závratným počtom dvadsaťdeväť miliónov osôb. Ľudí na planéte nielen pribúda, dožívajú sa aj vyššieho veku. Používajú sa „chytré“ lieky, ktoré dokážu rozpoznať rakovinové bunky a zničiť ich bez poškodenia buniek zdravých. Úspešnosť liečby ponúka minimálne päť rokov života pre viac ako sedemdesiat percent chorých (dnes je to necelých päťdesiat). Niektoré genetikou podmienené choroby možno vďaka rozvoju poznania DNA predvídať a liečiť preventívne. To všetko vedie k predlžovaniu dĺžky života. Už dnes sa priemerná dĺžka života zvyšuje každé štyri roky o dvanásť mesiacov. Za štvrť storočia teda bude človek žiť v priemere sto až stopäť rokov.

Rozvoj nových lekárskych technológií a objavenie nových liekov však neznamená, že sa ľudstvo zbaví chorôb. Objavia sa nové - spôsobené mikróbmi. Okrem zákerných mikróbov bude počet obyvateľov násilne redukovaný vojnovými konfliktami. Etnické konflikty, náboženské vojny, stále existujúca hrozba nukleárnych zbraní - to sú iba niektoré problémy. Možno ešte viac nezhôd vyvolá energetická kríza.

Za sto rokov

A aký bude náš svet za sto rokov? Zem vysýcha, ľudia stále snívajú o kolonizácii Marsu a túžia po domoch - mestách pre tisícky ľudí. Čo sa deje v jednotlivých oblastiach?

Ľudstvo neobmedzilo spotrebu uhlia a nafty, dokiaľ ich bol dostatok. Ich spaľovaním sa koncentrácia uhlíkových plynov v atmosfére prinajmenšom zdvojnásobila (skôr však strojnásobila). Klíma našej planéty sa už viac ako sto rokov mení, v dvadsiatom druhom storočí bude planéta teplejšia o jeden stupeň Celzia (podľa optimistov), ale možno aj o tri a pol stupňa (podľa pesimistov) než bývala v tisícročí, keď sa letopočet začínal jednotkou. Polárne oblasti sa takmer roztopili a zmizol ľad z vrcholkov. Hladina vôd sa za uplynulé storočie zdvihla o pol metra. Niektoré prímorské oblasti zmizli z mapy (delta Nílu, Holandsko, rozsiahle územie Ázie, Kalifornie). Inde sa predlžujú obdobia dažďov, striedané dlhodobými veľkými suchami. A každú chvíľu niekde na našej planéte zúri uragán.

Problémy na Zemi zvádzajú ľudstvo na to, aby venovalo stále viac pozornosti kolonizácii Marsu. Nevýhodou sú však finančné náklady. K červenej planéte sa preto zatiaľ vydávajú iba medzinárodné vedecké výpravy. Vesmírne technológie umožňujú prudký rozvoj leteckej dopravy. Medzikontinentálne lietadlá lietajú rýchlosťou viac ako tritisíc kilometrov za hodinu. Automobily sú vybavené automatickým riadením a navigačnými systémami. Vlaky sa pohybujú po magnetických vankúšoch priemernou rýchlosťou päťsto kilometrov za hodinu.

Život za 50 000 rokov

A čo život na planéte za 50 000 rokov? Vedci predkladajú svoje závery. Poloha Zeme oproti Slnku sa za desaťtisíce rokov zmenila. Planéta sa ochladila, treba hľadať iné miesto na život. Začína sa nová doba ľadová. Priemerná teplota planéty je o päť stupňov nižšia než v dvadsiatom storočí. Bývalý New York je pokrytý dvojkilometrovou vrstvou ľadovca, Anglicko už nie je osamelým ostrovom. Našťastie ľudstvo má kam uniknúť.

Na Marse žijú ľudia od začiatku dvadsiateho druhého storočia. Okolo planéty sa vytvára atmosféra, za krátky čas bude červená planéta pripomínať Zem v minulosti. Lieta sa však aj k iným hviezdam. Rýchlosť kozmických plavidiel sa približuje rýchlosti svetla. Nukleárna sila sa používa už mnoho tisícročí, bežné je používanie antihmoty ako pohonu (mimochodom, prvé atómy antihmoty sa ľuďom podarilo vyrobiť už v dávnom roku 1996).

Ľudstvo, ktoré prekonalo mnohé vojny, náraz asteroidu i útoky vírusov a baktérií, sa na zmenu klímy adaptovalo. Takmer už neplatí evolučný zákon silnejšieho - namiesto prírody za nás rozhoduje veda a technika. Preto sa ani v novej dobe ľadovej neobjavuje iný „vládnuci“ živočíšny druh. Stále tu panuje Homo sapiens. Ten si však už programuje svoju genetickú výbavu. Nielenže sa tým zbavuje najrôznejších chorôb, vytvára aj stále lepších a lepších jednotlivcov, ktorí sú lepšie adaptovaní pre život na ľadovej Zemi alebo pre život na iných telesách vo vesmíre.

(buj)