Premiérove ubezpečenia

Benešove dekréty sú pre SR témou minulosti

Brusel (TASR) - Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda včera v Bruseli ubezpečil poslancov Európskeho parlamentu (EP), že Slovensko bude mať aj po septembrových voľbách dôveryhodnú vládu zloženú zo strán, ktoré nikdy neporušili demokratické princípy. Na pôde zahraničného výboru EP premiér odpovedal na otázky niekoľkých poslancov, týkajúce sa povolebného vývoja v SR. „Som si absolútne istý, že tak ako po voľbách v roku 1998 sme zostavili plne medzinárodne akceptovateľnú vládu, že tak urobíme aj po parlamentných voľbách v roku 2002,“ vyhlásil Dzurinda.

Slovenský premiér podrobil ostrej kritike maďarský krajanský zákon za jeho možné diskriminačné a extrateritoriálne účinky. Vyjadril však odhodlanie slovenskej vlády pokračovať v dialógu s Budapešťou a nájsť prijateľné riešenie. Skutočnosť, že maďarská vláda mieni na základe tohto zákona finančne podporovať občanov SR maďarskej národnosti, ktorí dajú svoje dieťa do školy s hlavným vyučovacím jazykom maďarským, označil premiér v diskusii s členmi zahraničného výboru EP za „diskrimináciu ako hrom“. „Maďarská vláda má ambíciu dávať peniaze občanom SR, rodičom detí, v prípade, že sa rozhodnú dať ich do školy v SR, kde je hlavný vyučovací jazyk maďarský. To je neprijateľné, to je diskriminácia na etnickom princípe, ktorú Slovensko jednoducho nemôže pripustiť,“ argumentoval Dzurinda na otázku rakúskeho poslanca Hannesa Swobodu, aký je rozdiel medzi slovenským zákonom o zahraničných Slovákoch a maďarským krajanským zákonom. Druhým veľkým rozdielom medzi týmito zákonmi sú extrateritoriálne účinky. Zatiaľ čo Slovensko vydáva preukazy zahraničných Slovákov len na svojom území, v dôsledku maďarského zákona vznikajú v SR inštitúcie, ktoré majú vydávať preukazy zahraničných Maďarov.

Benešove dekréty sú pre SR témou minulosti, sú vyhasnuté a zastarané a nemajú dnes žiadne právne účinky. Nebolo by múdre ich rušiť ani oživovať, zdôraznil premiér Dzurinda. Uviedol, že v diskusii okolo Benešových dekrétov je „veľa nedorozumenia a príliš veľa politiky“. Podľa Dzurindu je potrebné rozlišovať medzi právnym prostredím, ktoré sa usilovalo vyrovnať s dôsledkami druhej svetovej vojny, a právnym prostredím dnešného demokratického štátu.

Rakúsky poslanec Európskeho parlamentu Hannes Swoboda privítal ubezpečenie zo strany slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu, že v SR dnes už neexistujú žiadne diskriminačné účinky Benešových dekrétov. Jeho rakúska kolegyňa v EP Ursula Stenzelová by však privítala, keby na Slovensku došlo k preskúmaniu právnych dôsledkov dekrétov na rozhodovanie v súčasných právnych kauzách. „Očakávala by som, aby premiér Dzurinda považoval za nápomocné, ak by došlo k istému preskúmaniu, či (Benešove dekréty) majú aj dnes právne dôsledky na individuálne súdne kauzy, ktoré by boli v rozpore s európskou legislatívou,“ povedala po vystúpení premiéra. K prejavu premiéra Dzurindu a k diskutabilným reakciám európskych poslancov sa vrátime v nasledujúcich číslach.