Každá palica má dva konce

Komentuje Tibor Bucha

Americký automobilový priemysel sa po rokoch nových a nových rekordov v predaji vozidiel vmanévroval do krízy, ktorú viacerí znalci trhu označujú za existenčnú. Príčin tohto stavu je podstatne viac, než len diskutovaný problém vysokých rabatov za predaj vozidiel. Ako cesta do slepej uličky sa ukázala výroba čoraz väčších vozidiel v hlavných amerických automobilkách, ktoré nezohľadňovali svetový trend znižovania spotreby pohonných látok a nevyhnutnosť chrániť nielen životné prostredie, ale aj drahocenné zásoby v zemských útrobách. V podobnej situácii sa veľká americká trojka General Motors (GM), Ford a Chrysler ocitli už na prelome 60. a 70. rokov, keď vyčerpali svoju inovačnú silu v konštruovaní a vo výrobe čo najväčších krížnikov ciest. Ford sa v poslednom štvrťroku minulého roka dostal do mínusu sumou 5,07 mld. USD. General Motors za minulý rok by mal podľa predbežných odhadov dosiahnuť zisk okolo 1,5 mld. USD, kým v roku 2000 bol 4,97 mld. USD. V ťažkostiach sú však jeho dcérske podniky. Nemecký Opel skončil minulý rok so stratou 674 mil. eur. Hrozí, že GM nemecký podnik buď predá, alebo jednoducho zatvorí. Americké automobilky nemajú strategické plány rozvoja. Záujem manažérov sa upriamuje hlavne na výsledky najbližšieho štvrťroka. Výsledok? Úroveň automatizácie v amerických automobilkách je žalostne nízka. Ak sa teraz firmy musia vzdať miliardových príjmov na prospech obchodníkov, výrobcovia zostanú prakticky s prázdnymi rukami.

Aj v tomto prípade však platí, že palica má dva konce. V globalizovanom svete, za ktorý sa Američania tak sústredene zasadzujú, sa stáva aj obrovský americký trh pritesným. Z vývoja v americkom automobilovom sektore ťažia japonské a najmä nemecké firmy. A cez susednú Českú republiku by sa kúsok z koláča mohol ujsť aj nám. Posúďme. Automobilky PSA Peugeot Citroën a Toyota chcú v máji začať výstavbu nového spoločného výrobného závodu v Kolíne. Má zamestnať najmenej 2000 ľudí, investície sa odhadujú na 1,5 mld. eur. Výroba áut má začať v roku 2005. Už dnes je však zrejmé, že ide o mimoriadne rozsiahly projekt, ktorého úspech bude v značnej miere závisieť aj od toho, akú hustú a spoľahlivú subdodávateľskú sieť si kolínsky podnik dokáže vybudovať. A s touto úlohou nečakajú až na rok 2005. Po vcelku dobrých skúsenostiach česko-slovenskej spolupráce v prípade mladoboleslavskej škodovky česká strana hodila rukavicu slovenským firmám aj v tomto prípade. Zvlášť pre strojárske a elektrotechnické podniky na Slovensku je rozvoj automobilového priemyslu (reprezentovaný VW Slovensko) doslova znovunarodením. Je dobré, že nečakáme, že nám pečené holuby padnú (z českého) neba, ale aj sami podnikáme kroky. Minister hospodárstva Ľubomír Harach, len čo sa mu podarilo naznačiť, že za decembrovým prevodom 21 % VSŽ z portfólia Transpetrolu nie je on, ale dvaja ešte mocnejší páni, viedol v uplynulých dňoch slovenskú delegáciu vo Francúzsku. V Paríži sa pozornosť sústredila na rokovania v Peugeote. Spolu so splnomocnencom vlády pre rozvoj automobilového priemyslu Jánom Pribulom jasne deklarovali, že slovenské podniky majú čo ponúknuť aj automobilke v Kolíne.