Len vlastnými silami nepochodia

Analýza hospodárskych výsledkov poľnohospodárskej výroby za rok 2001

Podľa predbežných štvrťročných štatistických údajov hodnoteného súboru 942 poľnohospodárskych podnikov (68 % poľnohospodárskych družstiev a 31,2 % obchodných spoločností) s počtom 20 a viac zamestnancov, hospodársky výsledok pred zdanením za rok 2001 dosiahol 544 mil. Sk a oproti roku 2000 sa zlepšil o 1134 mil. Sk. Po prvý raz od roku 1990 poľnohospodárstvo bolo ako celok ziskové. Zlepšenie zaznamenali obidve

právne formy

hospodárenia, ale s rozhodujúcim podielom poľnohospodárske družstvá, ktoré zlepšili hospodársky výsledok (o 1,013 mld. Sk) až štvornásobne a jeho úroveň dosiahla 251 mil. Sk. Obchodné spoločnosti zvýšili zisk o 86 mil. Sk na 307 mil. Sk. Z celkového počtu podnikov bolo ziskových 57 % s tendenciou medziročného zvýšenia (o 12,7 percentuálneho bodu). Z právneho aspektu zisk dosiahlo 55 % družstiev a 65 % obchodných spoločností. Z celkového počtu ziskových podnikov 63 % vytvorilo zisk v intervale 0,1 - 3 mil. Sk a 10 % dosiahlo zisk vyšší ako 10 mil. Sk.

Medziročné zlepšenie hospodárskeho výsledku spôsobili viaceré vplyvy, najmä:

- ústup hospodárenia stratových podnikov, prípadne úpadkových podnikov (pokles podnikov oproti rovnakému obdobiu o 7,65 %, čiže o 78 podnikov),

- účinnosť finančných prostriedkov na kompenzáciu sucha v roku 2000, použitých na založenie úrody v roku 2001,

- pokračovanie medziročného zmiernenia roztvárania cenových nožníc medzi cenami poľnohospodárskych výrobkov (index 107,8) a vstupov do poľnohospodárstva (index 109,3), čím sa zvýšil koeficient parity z 98,3 na 98,6,

- čiastočná reštrukturalizácia podnikov (odstránenie dubiózneho majetku, optimalizácia výrob podniku, znižovanie nákladovosti racionalizáciou pracovných postupov a substitúciou živej práce),

- zefektívnenie konkurzných postupov,

- sprístupnenie úverov.

Rozhodujúce v roku 2001 bolo oživenie výroby, ktorá sa zvýšila rovnakým medziročným tempom v obidvoch právnych formách, pričom jej podiel na celkovej výrobe zotrval na úrovni roku 2000, čiže poľnohospodárske družstvá 62,5 % a obchodné spoločnosti 36,8 %. K zvýšeniu výroby, okrem cenového vplyvu, prispela aj jej intenzifikácia cez účinnosť výrobnej spotreby, ktorá po poklese až stagnácii v minulých rokoch zaznamenala nárast. Tento vývoj bol výsledkom

prísunu peňazí

v roku 2000 na kompenzáciu dôsledkov nepriaznivých klimatických vplyvov použitých na vytvorenie podmienok na založenie úrody pre rok 2001. Rýchlejšia dynamika nárastu výroby (13,8 %) ako výrobnej spotreby (7,3 %) sa premietla do účtovnej pridanej hodnoty (o 3 mld. Sk), ktorá sa zvýšila najvyšším indexom zo všetkých ukazovateľov (131,8) a dosiahla úroveň 12,4 mld. Sk. Toto len potvrdzuje skutočnosť, že poľnohospodárstvo aj pri nedostatočnej cenovej úhrade nákladov, ale pri dotačnej podpore, je schopné oživiť výrobu a vytvárať vyššiu pridanú hodnotu. To svedčí o efektívnejšom vynaložení nákladov zo strany podnikov. Efekty z výrobných činností sa prejavili v rýchlejšom náraste výnosov (8,3 %) ako nákladov (6,2 %), čím celkový objem zisku (2,4 mld. Sk), vytvorený ziskovými podnikmi, vykompenzoval objem straty (1,9 mld. Sk) stratových podnikov. Formovanie trhového prostredia ovplyvnilo nielen zvýšenie nákupných cien (7,8 %), ale

dalo možnosť

manažmentom podnikov rozhodovať o predaji zásob v očakávaných cenových zvýhodneniach, čo potvrdzuje rast zásob (12,9 %). Reštrukturalizácia poľnohospodárskych subjektov, a tým efektívnejšie využívanie majetku sa premietlo v jeho poklese (1,09 %), ktorý bol však miernejší ako v predchádzajúcich rokoch. Znižovanie poklesu majetku spôsobila aj zvýšená investičná aktivita, s úrovňou obstaraných investícií 6,8 mld. Sk. Nové investície smerovali najmä do strojov, zariadení a stavieb. Investičnú aktivitu podporili aj programy na sprístupnenie bankových úverov, ktoré mierne vzrástli (3,3 %), a hodnota základnej istiny dosiahla 5,4 mld. Sk. Úroveň aktívnych úverov, poskytnutých v priebehu roka, však nepokrývala potreby investičného rozvoja. Financovanie investícií z vlastných zdrojov bolo zabezpečené len v časti ziskových podnikov, ale v ostatných podnikoch v dôsledku

nízkej ziskovosti

alebo stratovosti bola obnova hmotného investičného majetku obmedzená, pretože tieto podniky nemali šancu získať dlhodobé úvery, vzhľadom na tvrdé záručné podmienky komerčných bánk. Pozoruhodný bol takmer 42,3-percentný pokles objemu zahraničných investícií. Možno predpokladať, že stimuly na sprístupnenie prevádzkového a investičného kapitálu v novom dotačnom výnose pre rok 2002 pomôžu zmierniť podkapitalizovanosť tohto odvetvia a zrýchliť jeho reštrukturalizáciu a modernizáciu. Tým sa vytvoria rámcové podmienky financovania poľnohospodárskych podnikov a predpoklady zlepšenia ich finančnej situácie. Pozitívne tendencie v znižovaní celkových pohľadávok (7,7 %), ako aj pohľadávok po lehote splatnosti (16,2 %) sa neprejavili vo zvýšení finančného majetku (pokles 14,9 %). Dôvodom bolo využitie získaných zdrojov na investovanie. Naďalej pretrvávala prvotná platobná neschopnosť s viac ako dvojnásobne vyššími záväzkami ako pohľadávkami. Vlastné imanie poľnohospodárskych podnikov sa znížilo (2,15 %), k čomu prispeli najmä

stratové podniky,

ktoré žijú z podstaty a spotrebúvajú hlavne ten kapitál, ktorý nie je potrebné každoročne obnovovať. Investičná aktivita do strojov a zariadení sa odrazila v substitúcii živej práce, čím došlo k ďalšiemu výraznejšiemu medziročnému úbytku pracovných síl (5,2 %) a miernemu nárastu nominálnych mesačných miezd (5,3 %), ktoré však výrazne zaostávali za rastom produktivity práce tak z výnosov (14,1 %), ako aj z pridanej hodnoty (31,8 %). Aj keď poľnohospodárstvo dosiahlo súhrnne zisk, z regionálneho aspektu pretrvávala diferenciácia. Najvýraznejšie medziročné zlepšenie hospodárskeho výsledku zaznamenal Nitriansky (o 613 mil. Sk) a Trnavský kraj (o 265 mil. Sk). Stratu vykázali podniky v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji, čiže hospodáriace v horších prírodných podmienkach s vyšším podielom stratových podnikov. Okrem prírodných podmienok to môže byť spôsobené aj rozdielnou dynamikou reštrukturalizácie. Väčšina z týchto podnikov nedisponuje dostatočným finančným kapitálom, čo môže byť prekážkou ich konkurencieschopnosti na domácich a hlavne na zahraničných trhoch. Rozvoj podnikov v oblastiach horších prírodných podmienok

len z vlastných

zdrojov a bankových úverov je neudržateľný. Rozhodujúcu úlohu by tu mala zohrávať dotačná podpora, pretože ide o oblasti dôležité z hľadiska mimoprodukčných funkcií poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Hoci nie je možné predpokladať, že všetky podniky budú prosperovať, máme ešte stále vysoký podiel podnikov (43 %, teda 400 podnikov) stratových, z toho 11,1 % dosiahlo stratu vyššiu ako 5 mil. Sk a z toho 4 % stratu vyššiu ako 10 mil. Sk. Práve tieto vysokostratové podniky, napriek ich každoročne klesajúcej početnosti, sú problémové, pretože v nich možno predpokladať vznik finančných ťažkostí, najmä nesplácanie úverov, prenášanie platobnej neschopnosti na ďalšie podniky, a tým im spôsobiť druhotnú platobnú neschopnosť.

Analýza výsledkov hospodárenia podnikov poľnohospodárskej výroby za rok 2001 ukázala, že v porovnaní s rokom 2000 sa:

- zlepšil hospodársky výsledok o 1,134 mld. Sk a dosiahol úroveň 544 mil. Sk, najmä pod vplyvom oživenia výroby, doznievajúcej štátnej podpory na kompenzáciu klimatických zmien, využitej na založenie úrody a zmiernenia roztvárania cenových nožníc medzi vývojom cien vstupov a výstupov,

- zvýšil podiel ziskových podnikov zo 45 % na 57 %, pričom z právneho aspektu vyšší podiel dosiahli obchodné spoločnosti (65 %) ako poľnohospodárske družstvá (55 %),

- zvýšili výnosy (8,3 %), v dôsledku oživenia výroby (13,8 %), čo sa spolu s efektívnejším využitím výrobnej spotreby následne premietlo do nárastu účtovnej pridanej hodnoty (31,9 %),

- zvýšila investičná aktivita (19,2 %), predovšetkým do strojov, zariadení (39 %) a budov (30 %), čím sa zastavil prepad hmotného investičného majetku,

- znížil finančný majetok (15 %),

- pretrvával dvojnásobne vyšší objem záväzkov oproti pohľadávkam,

- oproti predchádzajúcim rokom spomalilo znižovanie vlastného imania,

- zvýšili bankové úvery (3,3 %),

- znížil počet zamestnancov (5,2 %), pri náraste nominálneho mesačného zárobku (5,3 %) a rýchlejšom raste produktivity práce.

Ing. Zuzana Chrastinová

VÚEPP Bratislava