Lekári z terénu o rizikách

Primárna starostlivosť a čo prinášajú nové cenové opatrenie

Blížiaci sa 1. apríl a uvedenie do života nových zmlúv medzi VšZP a nemocnicami odsunulo do pozadia problematiku financovania a kvality poskytovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti. „Úspešné?“ naštartovanie nového systému financovania ústavnej zdravotnej starostlivosti skôr či neskôr zvýši náročnosť poskytovania ambulantnej starostlivosti, hlavne v primárnej sfére. Limitované financie nemocníc povedú k skráteniu hospitalizácie pacienta v nemocnici, prípadne jeho odmietnutie a starostlivosť padne vo vyššej miere

na plecia lekára

v primárnej ambulantnej starostlivosti. Je otázne, či je na toto primárna sféra pripravená a či jej doterajšie transformačné kroky dokázali pripraviť pôdu pre takúto náročnejšiu starostlivosť. Dovolím si toto zamyslenie smerovať len na jednu zložku. Na praktických lekárov pre dospelých (PLD). Podľa dostupných informácií je priemerná kapitovanosť u lekára PLD 1900 poistencov na jednu ambulanciu. Samozrejme, že od tohto priemeru sú značné výkyvy, sú lekári kapitujúci 2500 až 3000 pacientov a sú lekári s kapitáciou 1000 pacientov. Nerovnomerné rozdelenie pacientov v ambulanciách je dedičstvom minulosti, keď administratívnym prechodom obvodného lekára do súkromnej sféry i so svojou klientelou sa prenieslo i „socialistické“ delenie obvodov. Tento relikt minulosti sa

potichu trpí

a zatiaľ viac vyhovuje ako nevyhovuje. Samotní lekári sú spokojní a moratórium na sieť zdravotníckych zariadení vyhovuje súkromným lekárom aj organizátorom zdravotníctva. Je však otázne, či tento stav bude vyhovovať naďalej a predovšetkým či budeme schopní pri stávajúcom kvantitatívnom systéme zabezpečiť požadovanú kvalitu ambulantnej zdravotnej starostlivosti. V jednom okrese SR v priemere na jednej ambulancii PLD vyšetrili za minulý rok 10 716 pacientov. Za jeden pracovný deň vyšetril a ošetril lekár 43 pacientov. Ak by sme očakávali, že pacientovi venoval priemerne 10 minút, potreboval denne na ošetrenie týchto pacientov sedem hodín pracovného času. Podľa nového cenového opatrenia i podľa dosiaľ platného Liečebného poriadku, každý pacient by mal absolvovať v ambulancii minimálne 1 x za dva roky preventívnu prehliadku. Podľa Liečebného poriadku by mala preventívna

prehliadka pacienta

(kód 160) trvať minimálne 30 minút. Pri 1900 priemerne kapitovaných pacientoch by mal lekár denne urobiť priemerne štyri preventívne prehliadky, na ktoré spotrebuje dve hodiny pracovného času. Ak predpokladáme, že lekár sa skutočne venuje pacientovi podľa zásad etiky a odbornosti, jeho denný pracovný čas by mal byť 9 hodín!!! Ide o čistý čas ordinácie pre pacienta v ambulancii. Nie je v ňom započítaná administratívna činnosť, návštevy pacientov a ďalšie aktivity, ktoré sú nevyhnutné pre chod ambulancie. Vieme, ako vyzerá práca v ambulanciách a aký nápor pacientov musí dennodenne zvládať lekár s „priemernou“ kapitovanosťou. Možno, že si to mnohí kolegovia už ani neuvedomujú, ale pri takomto kvante ošetrených pacientov zákonite ustupuje do pozadia kvalita a často aj

etika ošetrenia

pacienta. Zvykli sme si na tento systém práce a vyhovuje nám i preto, že kapitačná platba nás minimálne núti zamyslieť sa nad ním inak, než z hľadiska ekonomiky. Ak sa VšZP dosť razantným spôsobom rozhodla transformovať financovanie nemocničnej starostlivosti, nemožno ostať ľahostajný k tomuto kroku v ambulantnej sfére a treba sa zamyslieť, či dokážeme nahradiť redukovanú nemocničnú starostlivosť ambulantnou starostlivosťou. Kvalita zdravotnej starostlivosti všeobecne stagnuje a možno i klesá. Až 80 % výkonov zdravotnej starostlivosti sa odohráva v ambulanciách primárnej sféry. Ak sa nezamyslíme nad súčasným prevažne kvantitatívnym systémom poskytovanej starostlivosti a súčasne s reformou financovania nemocničnej starostlivosti, neposilníme materiálne i kádrovo ambulantnú starostlivosť a naša kvalita zdravotnej starostlivosti bude naďalej klesať.

MUDr. Jozef Jakuš

súkromný lekár PLD