Pyramídová tradícia

Musím vedieť, čo podpisujem

Dnes také „populárne“ nebankové inštitúcie majú na Slovensku svoju osobitú a zaujímavú históriu. Nie sú to však len spoločnosti zakladané po roku 1989. V archívoch a na stránkach dobovej tlače existuje dostatok dôkazov, že podobnému „podnikaniu“ sa už na Slovensku venovalo viacero spoločností aj v medzivojnovom období. Napríklad pred sedemdesiatimi rokmi, na jar a v lete 1932, vzbudila veľkú pozornosť ponuka stavebného a hospodárskeho družstva „Bez úrokov“ z Českej Lípy. Pomocou mohutnej reklamnej kampane i obchodných zástupcov sa snažili získať pre svoje aktivity čo najväčší počet klientov. Proklamovaný cieľ celého ich podnikania bol naozaj pekný a potrebný: pomocou pravidelných, pevne dohodnutých vkladov si mal člen družstva našetriť peniaze na výstavbu svojho rodinného domčeka. Časť potrebnej sumy by si našetril a na zvyšok mu malo družstvo poskytnúť, podľa stanoveného poradovníka, dlhodobý hypotekárny úver. Hlavným problémom takýchto spoločností bola nesplniteľnosť sľubov. Čakacie lehoty alebo doba, po ktorej mal každý člen družstva nárok na

bezúročný úver,

sa totiž dali dodržať len v prípade ustavičného rozširovania členskej základne. Päť nových členov navyše musí stúpať čoraz rýchlejšie, pretože inak nie je k dispozícii dostatok peňazí na poskytovanie úverov. Ak do systému nevstupuje dostatok nových vkladateľov, predlžujú sa postupne čakacie lehoty. Tí, ktorí vstúpia do takéhoto družstva medzi poslednými, majú neradostnú vyhliadku ukladať tu svoje peniaze bezúročne celé roky. Navyše bez záruky, či im vôbec nejaký úver bude pridelený. Výhodu však majú tí, ktorí - zvyčajne ako zakladatelia spoločnosti - získali nízke číslo v poradovníku a úver im bol rýchlo pridelený. Pred odchodom členov, ktorí nakoniec pochopia nefunkčnosť celého systému, sa spoločnosti chránia veľmi dobre premyslenými ustanoveniami o správnych príspevkoch a sankčných poplatkoch. Vkladateľ síce môže kedykoľvek prerušiť sporenie a žiadať

vrátenie peňazí,

ale vtedy narazí na drobným písmom zachytené „ustanovenia“. A zvyčajne až vtedy zistí, že o svoje peniaze prišiel. Spoločnosť jednak peniaze vracia len „ak sú voľné zdroje“ a navyše si strhne sankčný poplatok. Ten môže byť až do výšky 10 %. Nejde len o zrážku zo sumy, ktorú ste nasporili, ale o desatinu naplánovanej cieľovej sumy. Napríklad: nasporili ste 40-tisíc korún. Na dom ste si naplánovali cieľovú sumu 400-tisíc korún. Rozhodli ste sa však zo spoločnosti vystúpiť. Rozdiel medzi naplánovanou a nasporenou sumou je 360-tisíc korún. Z tohto rozdielu si spoločnosť vyúčtuje sankčných 10 %, teda 36-tisíc korún. Že zo svojich nasporených peňazí dostanete späť len štyri tisícky (aj to len v prípade, že ich spoločnosť má)? Podľa zmluvy, ktorú klient podpísal, je všetko v úplnom poriadku a v súlade so zákonom. Členstvo v takýchto spoločnostiach bolo riskantným podnikom, pred ktorým začali obyvateľstvo varovať aj predstavitelia štátnej správy. Vzhľadom na to, že zákon nebol porušený, nemohli vstupovať do obchodných vzťahov medzi vedením družstva a jeho členmi. Aspoň vo svojich prejavoch sa však snažili občanov varovať pred nadmernou ziskuchtivosťou. Každý záujemca si má pred podpísaním zmluvy dôkladne preskúmať, čo podpisuje.

Patrik Derfiňák