Účty za nekoncepčnosť sú vysoké

Vnútorné prostredie v Slovenskej televízii (STV) je podľa nedávneho vyhlásenia predsedu Rady STV Jaroslava Franeka rozvrátené. Medzi jej zamestnancami vládnu obavy o budúcnosť a problematické sú aj relácie vyrobené na základe obchodných zmlúv s podnikateľskými subjektmi z externého prostredia. Čo sa to teda deje a nedarí sa sfunkčniť?!

Po výmene desiatky riaditeľov, ktorí sa podľa vlastného vyjadrenia všetkými možnými prostriedkami snažili zastaviť programový i ekonomický zostup STV, sa jej súčasný riaditeľ Milan Materák pod tlakom verejnosti i štátnych orgánov nedávno odhodlal preťať začarovaný uzol a uchýlil sa k zadaniu reengineeringu, ktorý mal zhodnotiť podnikové a ekonomické procesy v STV a navrhnúť progresívne riešenia. Stalo sa tak potom, ako po finančnom audite príslušné orgány neschválili navýšenie televíznych poplatkov o 45 Sk mesačne, čo podľa navrhovateľov zohľadňovalo aktuálnu infláciu, potom ako STV zrušila rad dovtedy lukratívnych zmlúv s mnohými partnermi a stratila značný objem príjmov z iných zdrojov - napr. granty, nájomné a pod. Reengineering, ktorý vypracovala renomovaná firma Deloitte & Touche (prezidentom jej pobočky na Slovensku je člen Rady pre vysielanie a retransmisiu Vladimír Masár, čo tiež môže vrhnúť iný pohľad na objektivitu tejto analýzy, ktorá mimochodom stála 10 miliónov Sk), priniesol však závery, ktoré vyvolali na jednej strane negatívny ohlas v radoch pracovníkov STV a na druhej spochybnili svoju objektivitu v radoch tých, čo poznajú mechanizmus televíznej tvorby a sú presvedčení o tom, že reštrikcia tvorivých pracovníkov, dnes podliehajúcich riaditeľstvu tvorby programu, z 365 na 150 - teda o 215, pričom zníženie počtu pracovníkov riaditeľstva výroby programu a techniky o 42 - zo 757 na 715, je scestná a zdá sa, že nie celkom objektívne nutná.

Realizáciou tejto tzv. reorganizácie, mimochodom za desať rokov od roku 1990 už trinástou, sa chce televízia zbaviť celkovo 443 pracovníkov, čím ušetrí ročne ani nie stodesať miliónov korún. Pritom spomínaná analýza tvrdí, že síce mzdové náklady na interných pracovníkov sú nižšie ako na externých, ale efektivita práce externých pracovníkov je niekoľkonásobne vyššia ako interných. Tvrdý záver, žiaľ, bez argumentov. Alebo bez domyslenia dôsledkov. Lebo tí, čo budú musieť z STV odísť, viac ako pravdepodobne prejdú do firiem, ktoré ich budú STV „prenajímať“ nie za objem súčasných odmien, ale so značnou prirážkou - lebo budú, ak bude čo a začo robiť, žiadaní. Nebolo by dobre hľadať chyby a nedostatky predovšetkým v riadiacej práci televízneho manažmentu, ktorý ich nedokázal naplno zapojiť do tvorivej činnosti, a teda aj dôsledne využiť na potreby plnenia programových úloh STV? A tak je vlastne krutou a nie celkom spravodlivou realitou, že osemstomiliónový dlh, ktorý vznikol aj vďaka tejto neschopnosti vlastných riadiacich pracovníkov, rieši vedenie STV práve touto formou.

Ústredný riaditeľ STV Milan Materák v jednom rozhovore vyhlásil: „Možno je to naozaj posledná hodina, posledný čas, keď sa ešte dajú urobiť zmeny, ktoré STV pomôžu postaviť sa na rovné nohy. Určite sa to nepodarí za pol roka ani za rok. Niekto však zmeny naštartovať musí, a keďže som v pozícii ústredného riaditeľa STV, som povinný naštartovať tento proces...“ Nespochybňujem jeho rozhodnutie, spochybňujem formu a dosah. Lebo nie je to tak dávno, keď skolabovala TV Luna, naštartovala TV Global, do ktorej po tvrdej mediálnej prestrelke vstúpil Železný, ktorému sa tak podarilo splniť zámer - preniknúť na slovenský mediálny trh.

Ešte vlani vyhlasovali reprezentanti STV, že aj napriek zníženiu rozsahu vysielania, spôsobeného znížením rozpočtu o 10 percent a výroby o 15 percent, chce STV v tomto roku zvýšiť sledovanosť najmenej o 3 percentá. Ale ako, keď prakticky sa na obrazovke neobjavujú - a ak, tak iba sporadicky - nové, príťažlivé programové typy, ktoré by čo len priemerného televízneho diváka pritiahli k obrazovke. Nebude to teda mať Materák ľahké, ak zoberieme do úvahy ďalšiu skutočnosť - na Slovensku chýba moderný a pre naše podmienky vyhovujúci zákon o rozhlase a televízii, ktorý si vláda a parlament podávajú ako horúci zemiak podľa toho, na koho má padnúť zodpovednosť za súčasný stav rozpadávajúcej sa verejnoprávnej televízie.

Vlani sa kde-tu objavila pripomienka k začatiu vysielania televízie na Slovensku. Nemohla byť ani pompézna, ale ani veselá. Mohla iba pripomenúť skutočnosť, čo všetko tu bolo a už nie je... A tak zostávajú stále nezodpovedané otázky: Nebolo za tých viac ako desať ponovembrových rokov v STV viac „politikov“ ako „odborníkov“, ktorí nie vždy dokázali zachytiť správny vietor práve v tvorivej oblasti? A tak potom nečudo, že dnes stojí práve STV ako jediná verejnoprávna televízia na Slovensku v hlbokej kríze a skutočne jej hrozí kolaps. Na ten poukazujú aj profesijné organizácie v samotnej STV a obracajú sa s výzvami na vládu, parlament i Radu. Nie je však trochu neskoro?

Ján Rehák