Sme bohatí alebo chudobní?

Každé investovanie si treba dobre premyslieť

„Ak budujeme infraštruktúru pre určité stredisko, musíme mať na zreteli, koľko návštevníkov aké výkony je schopné vyprodukovať. Všetci, ktorí do neho vkladajú svoj kapitál, očakávajú zisk aspoň na úrovni diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska,“ na tému budovania nových rekreačných stredísk poznamenáva prof. Ing. Gustáv Sládek, DrSc., jeden zo zakladateľov Katedry cestovného ruchu Obchodnej fakulty v Bratislave. Podľa neho je kapitalizácia vložených prostriedkov mimoriadne dôležitá. Žiaľ, v minulosti pri investičných akciách sa veľmi málo prihliadalo na to, či miesto, do ktorého sa investovali nemalé finančné prostriedky, je z hľadiska potrieb cestovného ruchu dostatočne atraktívne alebo či stavba je navrhovaná vzhľadom na budúce potreby úspor energetických vstupov, a tak noví vlastníci v trhovej ekonomike musia zhodnocovať vložený kapitál za oveľa ťažších podmienok.

Tvrdosť podmienok potvrdzuje aj Ing. Zuzana Šedivá, prezidentka Zväzu hotelov a reštaurácií (ZHR) SR, ktorá sa vyjadrila k rozporom, ktoré vznikajú medzi vlastníkmi a manažmentom, a pripomína, že podnikanie v odbore by sa malo viac orientovať

na tvorbu zisku,

nie však na úkor poskytovaných služieb. Ekonomické zdravie hotela sa pohybuje okolo 45-percentnej priemernej ročnej lôžkovej vyťaženosti. Vyššie vyťaženie ubytovacej kapacity kladie väčšie nároky na finančné vstupy spojené s rekonštrukciou, čo zase na druhej strane zvyšuje viazanosť vlastných zdrojov vlastníka ubytovacieho zariadenia. Získať cudzie zdroje, predovšetkým úver v bankách (dlhodobý je takmer nemysliteľný), je pre podnikateľov z odvetvia cestovného ruchu veľmi problematické. Stavby ubytovacích zariadení nemožno porovnať so stavbami výrobných hál, ich hodnota odlišne vstupuje do hotového výrobku či služby, predsa patria do spoločnej odpisovej skupiny. Štátna

podpora investícií

do cestovného ruchu je preto z hľadiska daňového prístupu nepatrná a finančné prostriedky z podporných programov rozvoja cestovného ruchu sa nedostanú k všetkým, ktorí chcú investovať. Podľa G. Sládka je východisko zo situácie len jedno, zabezpečiť takú návštevnosť rekreačného priestoru, aby využitie strediska pri priemernej ziskovej miere zvládol kvalifikovaný či rekvalifikovaný personál. „Nemôže sa stať, že ten, kto podniká, zostane chudobný,“ dodáva na záver stále pracovne aktívny odborník, ktorý napriek svojmu dôchodkovému veku je veľkým optimistom. Má na to dôvod, podnikaniu v cestovnom ruchu sa darí. Kým v roku 1989 bolo na Slovensku 988 ubytovacích zariadení, o desať rokov je ich už 1928. V čase zakladania v histórii prvej katedry cestovného ruchu na Slovensku bolo 26-tisíc lôžok a v roku 2000 ich počet vzrástol na takmer 103-tisíc. Je dôvod veriť tomu, že cestovný ruch má na Slovensku dobrú budúcnosť.

Rudolfa Vallová