Presadzujú, čo nevideli

Komentuje Andrej Pokojný

Situácia v poľnohospodárstve je na Slovensku podobná ako v Českej republike. Aspoň čo sa týka manažmentov podnikov a ich uvedomenia si, že vstupom do Európskej únie budú podmienky v rámci jednotnej poľnohospodárskej politiky oveľa náročnejšie. Podľa niektorých prieskumov až 90 percent manažérov si aj dnes myslí, že budú môcť ísť takou istou cestou ako v minulosti. Existuje však už pomerne silná skupina, ktorá pochopila, o čo sa hrá. Niektorí odborníci nabádajú, aby naši poľnohospodárski ekonómi nasmerovali svoj periskop nielen na Európu, ale aj Spojené štáty. Mali by si všimnúť, aké podniky budujú a ako integrujú výskum, poľnohospodársku výrobu, spracovanie produktov a odbyt. Slovensko má tradíciu vo veľkovýrobnom poľnohospodárstve a sčasti sa nám ju podarilo udržať. Je však paradoxom, že práve tí politici, ktorí odchádzajú neraz na dovolenku či stáže do USA, sa nepričinili o takýto rozvoj agrárneho podnikania na Slovensku, ale skôr naopak, dali sa cestou presadzovania rodinných fariem. Zrejme, keď sú v USA, nevšímajú si, o čom je tamojšie poľnohospodárstvo. Keď sa však vrátia z ciest, kde vraj mali čas premýšľať, zrazu navrhujú viaceré legislatívne zmeny, ale ani jednu, ktorá by súvisela s agrokomplexom.

Moderné poľnohospodárstvo sa podľa úspešných manažérov nedá robiť na jednej tisícke hektárov. Ak povieme, že by to malo byť 10-tisíc a viac, možno si niekto zaťuká na čelo a povie, že v našich podmienkach niečo také nie je možné. Príde však čas, keď nás možno nie Európa, ale ostatný svet presvedčí, že to tak musí byť, inak zbohom a amen. Ak sa dnes niektorí naši makroekonómi pri pojme výskum v poľnohospodárstve chytajú za hlavu, tak o niekoľko rokov sa tiež budú chytať, ale skôr z dôvodu migrény. Niektorí podnikatelia na pôde sa obávajú globalizácie a myslia si, že sa proti nej dá bojovať. Metódami tkáčov, ktorí kedysi rozbíjali stroje, sa to dnes nedá. Aj názory, že nás sa globalizácia netýka, sú naivné. Prečo napríklad nerozdeliť podniky agrokomplexu na tri skupiny, z ktorých najlepšie by sa rozvíjali a prevzali zaostávajúce, ktoré nemajú šancu? Príkladom je Španielsko. Na Slovensku však akoby dobré príklady nepriťahovali. A ak, tak aby sme skôr hľadali ospravedlnenie, prečo si s niečím nedokážeme poradiť.