Malé pekárne v ohrození

Komentuje Peter Farárik

Nejedna gazdinka si v obchode s chlebom a pečivom povzdychne nad cenami, ktoré sa pri tejto základnej a každodennej potravine vyšplhali pomerne vysoko a nakupuje len toľko, koľko v krátkom čase spotrebuje celá rodina. Na trhu s chlebom tak vzniká silný konkurenčný boj medzi výrobcami o zákazníka, v ktorom si udržia pozície len tí, ktorých ponuka je cenovo najnižšia i najkvalitnejšia. Veľké pekárne sa podľa niektorých signálov usilujú o priazeň odberateľov aj „podliezaním“ ceny. Deje sa tak na úkor malých rodinných firiem, ktoré sú postupne vytláčané kdesi na okraj trhu. Kým napríklad v roku 1992 sa odhadovalo, že na tomto trhu pôsobí okolo 5500 prevádzok, v roku 1997 to bolo už len asi 1500 pekární a postupne zanikli aj ďalšie. Aj dnešné poznatky z pekární veľa napovedia o pretrvávajúcich obavách ich majiteľov z najbližšej budúcnosti. Podľa ich názoru ceny vstupov stále rastú a akýkoľvek pohyb hotových výrobkov smerom hore (a stačí len o niekoľko halierov), vyvoláva v obchodných systémoch veľmi nepriaznivú reakciu. Najčastejšie obchod hrozí tým, že si nájde iného dodávateľa.

Svoje o tom vedia mnohí pekári, ktorých všeobecne trápia rastúce ceny energií, vodného, stočného a ďalších vstupov vrátane cukru, droždia a múky. Ceny múky s ich rozpočtom zatriasli najmä po predvlaňajšej neúrode potravinárskeho obilia. Kým však neskrotná príroda vtedy zdvihla ceny múky o 15 až 30 percent, v priaznivejšom roku sa už na pôvodnú úroveň nikdy nevrátili. Spokojní s vývojom na trhu nie sú však ani jej výrobcovia. Väčšina z nich od minuloročnej jesene výraznejšie nezvyšovala ceny múky, hoci aj oni sa nevyhli nárastu vstupných nákladov. Kým však ich odberatelia, teda aj pekári, požadujú lacnejšiu múku, pestovatelia obilia by naopak chceli pridať. O cene chleba teda nerozhodujú len tí, ktorí ho upečú, ale celý reťazec zúčastnený na jeho výrobe a každý z nich argumentuje napätím vo svojom rozpočte. Kým však pekári sa nemusia obávať aspoň toho, že ich konkurencia príde aj spoza hraníc, mlynom sa to už stalo. Čelia konkurenčným tlakom dovozu z Českej republiky aj vďaka tomu, že ich vývoz má dotačnú podporu svojej krajiny.

Vráťme sa však k malým rodinným pekárňam, ktoré sú v tomto reťazci možno najzraniteľnejšie. Mnohí z nás si už zvykli na miestne chrumkavé špeciality z malých prevádzok a bola by škoda, ak by v blízkej budúcnosti ich výrobcovia nasledovali osud malých družstevných mliekarní či obchodníkov, ktorých z trhu nenávratne vytlačili väčší a silnejší.