Nový neznamená lepší

Dve školy, to sú rôzne výsledky, ale aj kvalita

Tento rok sa istým spôsobom odlišuje od tých predchádzajúcich vzhľadom na skutočnosť, že rok 2002 je volebným rokom. Zdá sa mi, že ten, kto na Slovensku „žije“ a aspoň minimálne sa zaujíma o to, čo sa okolo neho deje, si je tejto skutočnosti nepochybne vedomý. Súčasná vláda sa snaží upozorniť na svoju maličkosť vytváraním nových zákonov, inováciou predošlých, čím zavádzajú nové pravidlá každodenného života. Jednou z nevyhnutných zmien bola podľa Pedagogického múzea J. A. Komenského i reforma v oblasti maturity, ako záverečnej skúšky na strednej škole. Dôvodom celého procesu je skutočnosť, že dosiaľ zaužívanej maturite je vytýkaná nejednotnosť a z toho vyplýva, že výsledky dosiahnuté na jednej strednej škole sú neporovnateľné s výsledkami inej strednej školy odlišného charakteru. Čo však považujem za celkom normálne, keďže na Slovensku existuje viacero druhov stredných škôl, ktorých zameranie je diametrálne odlišné.

Prostredníctvom novodobej maturitnej skúšky, ktorá by mala zaujímať predovšetkým žiakov pripravujúcich sa na svoju „skúšku dospelosti“ v roku 2004, keďže po jej schválení by sa už v tomto roku malo podľa nej maturovať, sa ministerstvo školstva napriek tomu snaží o zjednotenie požiadaviek kladených na študentov jednotlivých stredných škôl. Vlastne by sa dalo povedať, že sa snaží o porovnávanie neporovnateľného. Skutočnosť je totiž taká, že kým jedna škola uskutočňuje výučbu na princípe prax na úrovni štúdia, iná sa zameriava skôr na štúdium a prax sa v týchto školách považuje skôr za nevyhnutné zlo. Preto sa nastoľuje otázka, čo sa bude pri novej maturitnej skúške uprednostňovať schopnosť študenta memorovať vedomosti a encyklopedický prístup k učeniu alebo sa bude klásť dôraz aj na schopnosť žiaka reálne uvažovať, riešiť problémy každodenného života a prijímať nové fakty a skutočnosti?

Odpoveď je celkom ľahká. Nová maturitná skúška bude obsahovať okrem štandardných požiadaviek na vedomosti a zručnosti absolventa aj externú písomnú časť. V konečnom dôsledku sa však nič zásadné nezmenilo. Úspešnosť sa bude pripisovať tým, ktorí budú schopní zvládnuť hysterické bifľovanie mesiac pred skúškami, čo im nepochybne síce pomôže k lepšej známke (o čo koniec koncov asi každému ide), no rozhodne to nezaručí ich vzdelanosť. Je totiž všeobecne známa skutočnosť, že žiadna maturita nemá dostatočnú vypovedaciu schopnosť v oblasti úspešnosti absolventa v živote. Stručne povedané, opätovne sa bude dávať prednosť študentom schopným bifľovať sa žiadané skutočnosti pred študentmi, ktorých potenciál spočíva v praktickom využívaní naučených faktov. Ak sa teda naša študijná politika uberá týmto smerom, nesmieme sa viac čudovať nad tým, prečo už roky musíme zápasiť s alarmujúcou nezamestnanosťou.

Lucia Šantavá