Nechcieť, čo nechcú

Konečne pravda aj o Nerómoch

Od júla minulého roka sa stala splnomocnenkyňou vlády SR pre rómske komunity Klára Orgovánová. Je to inteligentná a rozhľadená žena, ktorá o sebe tvrdí, že je aj kozmopolitná. Sama o sebe povedala, že sa necíti byť členkou minority. Má množstvo vzdialenejších príbuzných v zahraničí. Nepochybne sa vie orientovať aj v medziľudských vzťahoch a keď by som chcel byť trošku zlomyseľný, tak aj v medzinárodno-politickej loby v duchu Bruselu. A to už prečo? Nuž posledné dva roky sa neprávom popísalo a „nakydalo“ na nespravodlivý postup a správanie sa Nerómov toľko, že sa cítim byť ohrozený. Ako člen majoritného obyvateľstva začínam trpieť komplexom menejcennosti, lebo si ctím vlastnosti našich predkov ako pracovitosť, tolerantnosť, nehašterivosť, umiernenosť (ako protiklad prchkosti) a určitú spravodlivosť. K svojim základným zásadám akosi už desaťročia priraďujem názor, že k peniazom treba prísť vlastnou prácou a nie chytráčením a „čerpaním“ peňazí zo všetkých možných zdrojov, vyjmúc pracovný pomer. Som asi nemoderný, nechápem vznešené európske myšlienky, ktoré v podobe tri desaťročia starých imigračných zákonov atď. „vytočili“ veľa premýšľajúcich ľudí. V diskusii jeden politik vraj povedal, že my, rozumej ostatné obyvateľstvo, nemáme problémy s Rómami. Splnomocnenkyňa vlády bola iného názoru a vyjadrila, že neprávom, lebo Rómovia sa trápia s väčšinovým obyvateľstvom, ktorých predstavitelia vymysleli nejaký systém, ktorý sa Rómom nepáči. Väčšinový a nepriateľský názor na vlastnosti Rómov sa nesústreďuje na farbu pleti, na ich veselosť či hašterivosť. Rómovia vraj majú pocit, že väčšinové obyvateľstvo im nerozumie. Asi sa budeme musieť zmeniť, aby s nami nemali problémy. Nechcieť od nich to, do čoho sa im nechce?

Matúš Hrabal