Mars pod drobnohľadom

Americkí astronómi tvrdia, že voda neformovala všetky povrchové útvary na Marse. Niektoré stopy po erózii podľa nich zanechal kvapalný oxid uhličitý v spojitosti so sopečnými výbuchmi.

Kenneth Tanaka a jeho kolegovia z US Geological Survey vo Flagstaffe, štát Arizona, zamerali svoju pozornosť na panvu Hellas na južnej pologuli Marsu. Priemerom asi 2100 kilometrov a hĺbkou takmer deväť kilometrov je Hellas najväčším kráterom v našom slnečnom systéme, ktorý vznikol pri náraze asteroidu.

Vedci využili prístroj Mars Orbiter Laser Altimeters (MOLA), ktorý pre tento región vytvoril výškový profil s rozlíšením 500 metrov. Podrobné skúmanie profilu ukázalo, že niektoré vulkanické oblasti v blízkosti panvy sú položené nižšie než susedné úseky, pomenované Malea a Hesperia Plana. V prípade obnovenia vulkanickej aktivity by uvedené úseky nepokryla láva, píšu vedci v časopise Geophysical Research Letters. Láva ich však pokrýva, preto sa Tanaka domnieva, že ešte počas poslednej sopečnej erupcie alebo po nej sa začala rozsiahla erózia.

Teoretické vysvetlenie nazvali odborníci „magmatická erózia“. Jedným dychom však upozorňujú, že uvedená teória obsahuje niekoľko špekulatívnych prvkov.

Podľa nej sa kvapalný oxid uhličitý v marťanskej kôre zahrial od stúpajúcej magmy a začal sa rozpínať. Pod tlakom hornín sa tlak zvýšil do takej miery, že magma a oxid uhličitý si prerazili cestu von obrovskou explóziou. Okolie zaplavili prúdy oxidu uhličitého, lávy a úlomkov hornín a povrch doslova ošmirgľovali.

Unikajúci oxid uhličitý bol veľmi riedky, preto rýchlo zalial rozsiahle oblasti. V porovnaní so zmesou horniny a vody stačilo na spustenie takej silnej erózie už relatívne malé množstvo magmy.

(hy)