Objavy, ktoré pohli svetom

Nie je jednoduché určiť, čo z vedeckých objavov bude pre ľudstvo rozhodujúce. To sa totiž zvyčajne pozná až po niekoľkých rokoch. Napriek tomu sa o to pokúsila redakcia prestížneho vedeckého periodika - časopis Science. Spolu s odborníkmi vybrali niekoľko udalostí, o ktorých predpokladajú, že budú určovať ďalší vývoj vedy a postupne ovplyvnia aj život bežných ľudí.

Cesta k počítačom v ľudskom tele Už niekoľko rokov sa počítačové čipy zmenšujú, čo vedie k výrobe menších počítačov a počítačových riadiacich jednotiek. Vlani však dosiahli výskumníci doslova revolučný zlom - piatim rôznym tímom sa podarilo prepojiť elektronické obvody tvorené iba jednotlivými molekulami či nepatrnými chemickými zlúčeninami. Už čoskoro zrejme konštruktéri dokážu vytvárať z týchto molekulových obvodov celé počítačové čipy. Na predstavu: dnešný špičkový čip obsahuje okolo 40 miliónov tranzistorov na kremíkovej plôške s veľkosťou poštovej známky. Ak však budú mať súčiastky molekulovú veľkosť, zmestí sa ich na rovnakú plochu niekoľko miliárd. Tým sa otvára cesta k miniatúrnym, avšak nesmierne výkonným počítačom. A čo s nimi? Tak napríklad: takto sa dajú zostrojiť počítačom riadené prístrojčeky, ktoré vnikajú do ľudského tela, plávajú v ňom krvnými cievami, zisťujú choroby.

RNA a dedičnosť Molekuly RNA alebo ribonukleové kyseliny boli dlho považované iba za akýsi prenášač informácií a aminokyselín po bunke. Vedci o tejto funkcii v minulom roku zistili doteraz neznáme podstatné podrobnosti. Ale nielen to, vlani sa dokázalo, že RNA vie ešte viac: dokáže priamo ovplyvniť aktivitu niektorých génov v organizme myší i v ľudských bunkách.

Odhalené slnečné tajomstvo Od konca šesťdesiatych rokov „vedeckí detektívi“ pátrali, kam sa strácajú slnečné neutrína - častice s prakticky žiadnou hmotnosťou, vznikajúce pri energetických reakciách vo vnútri Slnka. Počet tých, ktoré sa na Zemi podarilo detekovať, bol podstatne nižší, než zodpovedalo teórii. Až vlani potvrdili vedci v Kanade, že chýbajúce neutrína sa nikde nestrácajú, ale prichádzajú na Zem inkognito - vedia sa totiž zmeniť na niektorú z dvoch iných podôb (nazývaných muon a tau), ktoré predtým fyzici so Slnkom nespájali.

Čítanie genómov Medzi prelomy vlaňajšieho roka patrí, samozrejme, aj preskúmanie ľudského genómu (súbor génov), rovnako ako genómov ďalších organizmov. Prekvapením bolo, že človek má zrejme iba 35 000 génov, hoci vedci predtým ich počet odhadovali na trojnásobok. V súčasnosti pokračuje tvrdá práca na zisťovaní, na čo sú jednotlivé gény dobré a ako bude možné na základe týchto znalostí odstrániť dedičné choroby.

Signály v nervoch V minulom roku vedci zistili, ako výbežky nervových buniek „vedia“, kde rásť, keď vytvárajú nervový systém v ľudskom zárodku. Pochopenie funkcie signálov, ktoré riadia rast nervových výbežkov, by v budúcnosti mohlo lekárom pomôcť „opravovať“ poškodené nervy dospelých

Lapač oxidu uhličitého Priemyselné exhalácie obsahujú skleníkový plyn oxid uhličitý, ktorý pod sebou v atmosfére zadržuje teplo a prispieva k otepľovaniu zemegule. Súčasne však tento plyn spätne odoberajú rastliny. Práve vlani dospeli dve významné skupiny amerických vedcov, zastávajúcich doteraz odlišné názory, k zhode v tom, koľko oxidu uhličitého pohltia lesy v Spojených štátoch: asi tretinu súčasných amerických emisií. Dve tretiny uvoľneného oxidu uhličitého teda zostávajú v atmosfére. Pretože sa však lesy ešte iba zotavujú z niekdajšej nadmernej ťažby, ich pohlcovacia schopnosť sa stále znižuje. Výskum v ďalších rokoch by sa mal zamerať i na ďalšie oblasti sveta a zistiť, koľko skleníkových plynov uniká odtiaľ. To umožní v budúcnosti lepšie odhadnúť, ako vlastne ľudia zaťažujú Zem.

Krok k atómovým laserom Nobelovu cenu za fyziku získali v minulom roku traja fyzici za to, že šesť rokov predtým v plyne atómov dosiahli Bose-Einsteinovu kondenzáciu, čo je vlastne vytvorenie nového stavu hmoty - zvláštneho zoskupenia atómov držaných v magnetickej a svetelnej pasci a veľmi zchladených. Výskum pokračoval, dva francúzske tímy vlani vytvorili Bose-Einsteinov kondenzát v ďalších atómoch, a vedci sa aj naučili s týmto kondenzátom lepšie manipulovať. Je v ňom totiž skrytá energia, ktorú zrejme bude možné využiť pre budúce atómové lasery. Od atómových laserov sa napríklad očakáva, že budú kresliť mikroskopické počítačové obvody; oveľa menšie, než sú tie súčasné.

(kab)