Poistenie, pracovný úraz a choroba z povolania

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania upravuje § 195 a nasl. nového Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.), ktorý nadobúda účinnosť od 1. apríla 2002. Možno povedať, že sa preberá doterajšia právna úprava obsiahnutá v § 190 až 203 starého Zákonníka práce - zákona č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov, samozrejme, s určitými odchýlkami.

A. Pracovný úraz

Za škodu zamestnanca, u ktorého došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovným úrazom), zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Z uvedeného vyplýva, že základným predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Zodpovednosť za škodu vzniká už odo dňa, ktorý bol určený ako deň nástupu do práce.

Za plnenie pracovných úloh sa považuje výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Takými úkonmi však nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť, ak sa nevykonáva v objekte zamestnávateľa. Avšak vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.

Pracovným úrazom sa rozumie poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh.

Za pracovný úraz sa však nepovažuje úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.

Cestou do zamestnania a späť sa rozumie cesta z bydliska (ubytovania) zamestnanca do miesta vstupu do objektu zamestnávateľa alebo na iné miesto určené na plnenie pracovných úloh a späť. Ak ide o zamestnávateľa v poľnohospodárstve, lesníctve a stavebníctve, je to aj cesta z bydliska na určené zhromaždisko a späť. Cesta z obce bydliska zamestnanca na pracovisko alebo do miesta ubytovania v inej obci, ktorá je cieľom pracovnej cesty, ak nie je súčasne obcou jeho pravidelného pracoviska, a späť sa posudzuje ako potrebný úkon pred začiatkom práce alebo po jej skončení.

B. Choroba z povolania

Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol zamestnanec postihnutý.

Choroby z povolania sú choroby uvedené v zozname chorôb z povolania, ktoré sú obsiahnuté v Prílohe č. 1 vyhlášky FMPSV č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Ako choroba z povolania sa odškodňuje aj choroba, ktorá vznikla pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, a to od jej zaradenia do zoznamu najviac za tri roky pred jej zaradením do zoznamu. V prípade, ak sa zamestnávateľ zodpovednosti podľa § 196 ZP nezbaví, zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zamestnanec nemusí preukazovať príčinnú súvislosť medzi škodlivými pracovnými podmienkami ohrozujúcimi zdravie a vznikom choroby z povolania, pretože ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa.

C. Zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania (tzv. liberácia)

Zamestnávateľ sa celkom zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že

1. škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali alebo

2. škodu si postihnutý zamestnanec spôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ škode nemohol zabrániť.

Zamestnávateľ sa zodpovednosti zbaví sčasti, ak preukáže, že

1. postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,

2. jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,

3. zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore so zvyčajným spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

Za ľahkomyseľné konanie však nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce. V tomto prípade sa postihnutému zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina vzniknutej škody. Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti (bod 1. a 2), určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, a to podľa miery jeho zavinenia. V prípade, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz pri odvracaní škody hroziacej tomuto zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak zamestnanec tento stav sám úmyselne nevyvolal, zamestnávateľ sa zodpovednosti zbaviť nemôže.

D. Vykonávanie zákonného poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca, sa musí pre prípad svojej zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania poistiť.

Do 31. marca 2002 zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vykonávala Slovenská poisťovňa, a. s.

Od 1. apríla 2002 sa výkon poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania zveril Sociálnej poisťovni ako verejnoprávnej inštitúcii zriadenej zákonom NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov (zákon č. 385/2001 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2001, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2002 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia).

Sociálna poisťovňa od 1. 4. 2002 zabezpečuje výplatu náhrady škody na zdraví spôsobenej pracovným úrazom a chorobou z povolania. Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne vykonáva poistenie zodpovednosti za škodu, vyberá a vymáha poistné na poistenie zodpovednosti za škodu a zabezpečuje výplatu náhrady škody podľa zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, podľa Zákonníka práce (zákona č. 311/2001 Z. z.), ako aj podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

1. Platenie poistného

Poistné na poistenie zodpovednosti za škodu platí zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca.

Poistenie zodpovednosti za škodu vzniká dňom nástupu do zamestnania prvého zamestnanca a trvá do skončenia zamestnania posledného zamestnanca zamestnávateľa. Zamestnávateľ je povinný si sám vypočítať poistné na poistenie zodpovednosti za škodu, pričom použije sadzby poistného na poistenie zodpovednosti za škodu v rozpätí od 12 promile do 2 promile podľa hlavného druhu činnosti vykonávanej zamestnávateľom, ktoré sú uvedené v Prílohe k zákonu č. 242/2001 Z. z.

Najnižšie poistné na poistenie zodpovednosti za škodu za poistné obdobie je 70 Sk.

Poistným obdobím na účely poistenia zodpovednosti za škodu je predchádzajúci kalendárny štvrťrok. V prípade, ak zamestnávateľ vykonáva rôzne druhy činností, použije sa sadzba poistného na poistenie zodpovednosti za škodu vzťahujúca sa na činnosť s najvyššou sadzbou poistného.

2. Vymeriavací základ

Vymeriavacím základom na určenie poistného na poistenie zodpovednosti za škodu je úhrn vymeriavacích základov na určenie poistného na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie všetkých jeho zamestnancov za poistné obdobie, teda za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, čo sa považuje za vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zamestnancov, čiže aj na poistenie zodpovednosti za škodu (§ 16 ods. 1 až 4 a 12 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov). Ide o

a) príjem za vykonanú prácu dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní zakladajúcom účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení a podliehajúci dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitných predpisov (§ 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov),

b) príjem dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní zakladajúcom účasť na nemocenskom poistení, ktorý nepodlieha dani z príjmov fyzických osôb len preto, že

1. tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo

2. nedosahuje zdaniteľnú výšku,

c) náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok a náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitných predpisov (§ 110b, § 117 ods. 3, § 124,§ 128 až 130 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov), náhrada mzdy plynúca z neplatného rozviazania pracovného pomeru.

Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa nezahŕňa odstupné, odchodné, cestovné náhrady, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, odmena za pracovnú pohotovosť, príspevky zo sociálneho fondu, príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely, odmeny podľa osobitných predpisov o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch, odmeny vyplácané pri pracovných jubileách a životných jubileách, odmeny pri odchode do starobného dôchodku a plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie (a od 1. 4. 2002 aj na poistenie zodpovednosti za škodu) zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na čiastočný úväzok podľa § 49 nového Zákonníka práce (podľa § 70 starého Zákonníka práce), je príjem zodpovedajúci kratšiemu pracovnému času. Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie (a od 1. 4. 2002 aj na poistenie zodpovednosti za škodu) zamestnancov zahraničnej služby a zahraničných spravodajcov Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie je časť platu určená v slovenských korunách. Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie (a od 1. 4. 2002 aj na poistenie zodpovednosti za škodu) u spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným a u členov družstva, ak sú odmeňovaní za prácu v spoločnosti alebo v družstve formou, ktorá sa podľa osobitných predpisov považuje za príjem zo závislej činnosti, je tento príjem.

Na základe uvedeného je potrebné zdôrazniť, že pri určení vymeriavacieho základu zamestnancov na účely určenia vymeriavacieho základu zamestnávateľa, z ktorého sa platí poistné na poistenie zodpovednosti za škodu, neplatí minimálny ani maximálny vymeriavací základ. To znamená, že vymeriavacím základom zamestnávateľa na určenie poistného na poistenie zodpovednosti za škodu je úhrn reálnych vymeriavacích základov na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, teda hrubých (brutto) príjmov všetkých jeho zamestnancov.

3. Odvod a splatnosť poistného

Poistné na poistenie zodpovednosti za škodu odvádza zamestnávateľ na účet príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne po uplynutí poistného obdobia (teda za predchádzajúci kalendárny štvrťrok) v termínoch určených pre splatnosť poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie (§ 21 ods. 1 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov), teda v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov zamestnancov (čiže vymeriavací základ zamestnanca - § 16 ods. 1 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov) za príslušný kalendárny mesiac. V prípade, ak je výplata príjmov zamestnancov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné za príslušný kalendárny mesiac je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zamestnancov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak taký deň nie je určený, poistné na uvedené účely za príslušný kalendárny mesiac je splatné v prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí výplatného obdobia ukončeného v predchádzajúcom mesiaci. Ak deň splatnosti pripadne na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v nasledujúci pracovný deň.

Poistné na poistenie zodpovednosti za škodu sa platí

- bezhotovostným prevodom,

- poštovou poukážkou,

- v hotovosti v príslušnej pobočke.

V prípade, ak platba poistného na poistenie zodpovednosti za škodu za príslušný kalendárny mesiac bola na účet príslušnej pobočky uskutočnená oneskorene, predpokladá sa, že poistné na poistenie zodpovednosti za škodu je zaplatené včas, ak

- v prípade platenia poistného bezhotovostným prevodom je uvedený ako deň prevodu v prevodnom príkaze, ktorý bol daný predpísaným spôsobom pred dňom splatnosti poistného na poistenie zodpovednosti za škodu, posledný deň splatnosti poistného, teda prevodný príkaz musí byť daný pred dňom, ktorý je určený na výplatu príjmov zamestnancov, a ak taký deň nie je určený, pred dňom prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí výplatného obdobia ukončeného v predchádzajúcom mesiaci, teda posledný kalendárny deň ukončeného výplatného obdobia:

Príklad: Deň na výplatu príjmov zamestnancov je určený 10. deň v mesiaci. Prevodný príkaz musí byť daný najneskôr 9. deň v mesiaci s uvedeným dňom prevodu, ktorým je 10. deň v mesiaci, teda deň výplaty príjmov zamestnancov (deň splatnosti).

To však neplatí, ak platba poistného bola uskutočnená oneskorene z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na účte zamestnávateľa;

- v prípade platenia poistného na poistenie zodpovednosti za škodu poštovou poukážkou bolo poistné poukázané v posledný deň splatnosti poistného (napríklad v prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí výplatného obdobia, teda za druhý štvrťrok najneskôr 1. júla).

V prípade, ak zamestnávateľ nezaplatil uvedené poistné vôbec alebo ak ho zaplatil v nesprávnej sume, príslušná pobočka Sociálnej poisťovne predpíše zamestnávateľovi platobným výmerom poistné na poistenie zodpovednosti za škodu. Ak suma dlžného poistného je nižšia ako 100 Sk, príslušná pobočka Sociálnej poisťovne poistné na poistenie zodpovednosti za škodu nepredpíše.

4. Vrátenie poistného

Poistné na poistenie zodpovednosti za škodu zaplatené bez právneho dôvodu je príslušná pobočka Sociálnej poisťovne povinná vrátiť zamestnávateľovi alebo jeho právnemu nástupcovi do ôsmich dní

a) od zistenia tejto skutočnosti alebo

b) od doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľa alebo jeho právneho nástupcu, a to vrátane príslušného úroku, ktorý nesmie presiahnuť výšku diskontnej úrokovej sadzby.

Právo na vrátenie poistného sa premlčí do troch rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola takáto platba poistného zúčtovaná na účet príslušnej pobočky. Poistné, ktoré je príslušná pobočka povinná vrátiť, sa môže použiť na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne voči zamestnávateľom alebo ich právnym nástupcom.

5. Sankcie

V prípade, ak poistné na poistenie zodpovednosti za škodu nebolo zaplatené včas a v správnej sume, zvyšuje sa o 2 % za každý aj začatý mesiac omeškania, najmenej o 100 Sk. Výška sumy sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny dole.

6. Premlčanie poistného

Právo predpísať poistné na poistenie zodpovednosti za škodu sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti.

Právo Sociálnej poisťovne vymáhať poistné na poistenie zodpovednosti za škodu sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia alebo platobného výmeru, ktorým sa toto poistné predpísalo.

E. Nároky poškodeného zamestnanca

Poistné na poistenie zodpovednosti za škodu zaplatené zamestnávateľom tvorí príjem základného fondu poistenia zodpovednosti za škodu Sociálnej poisťovne, ktorý je určený na výplatu náhrady škody na zdraví spôsobenej pracovným úrazom, ku ktorému došlo za trvania poistenia zodpovednosti za škodu alebo chorobou z povolania, ktorá bola po prvý raz preukázaná počas trvania poistenia zodpovednosti za škodu.

Zamestnávateľ má právo, aby pri vzniku poistnej udalosti Sociálna poisťovňa za neho hradila preukázané nároky zamestnanca na náhradu škody.

Zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, prípadne ak následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania zomrel, má podľa ZP nárok v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady

- za stratu na zárobku,

- za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,

- za účelne vynaložené náklady spojené s liečením,

- za stratu na dôchodku,

- primeraných nákladov spojených s pohrebom,

- nákladov na výživu pozostalých,

- na jednorazové odškodnenie pozostalých.

Poistnou udalosťou sa rozumie poškodenie zdravia alebo smrť, ktoré boli spôsobené v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Z toho dôvodu za poistnú udalosť, ktorá zakladá plnenie zo strany Sociálnej poisťovne, sa vecná škoda nepovažuje. V prípade, ak o náhrade škody rozhoduje príslušný súd, platí, že poistná udalosť nastala až v deň, keď rozhodnutie, podľa ktorého má Sociálna poisťovňa plniť, nadobudlo právoplatnosť. Sociálna poisťovňa uhradí náhradu škody zamestnancovi, u ktorého vznikla škoda na zdraví spôsobená pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, v slovenských korunách.

V prípade, ak zamestnávateľ uhradil zamestnancovi škodu alebo jej časť, má právo, aby Sociálna poisťovňa uhradila ním nahradenú škodu, a to až do výšky, v akej bol povinný nahradiť škodu tomuto zamestnancovi. Ak tou istou poistnou udalosťou vzniknú zamestnancovi práva z niekoľkých poistení zodpovednosti za škodu u jedného zamestnávateľa alebo u viacerých zamestnávateľov, možno v rozsahu, v akom sa zhodujú, plniť len z jedného poistenia zodpovednosti za škodu. Ak Sociálna poisťovňa uhradila za zamestnávateľa škodu, prechádza na ňu právo zamestnávateľa na náhradu voči tomu subjektu, kto zamestnancovi za takú škodu zodpovedá podľa zákona č.40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (teda podľa Občianskeho zákonníka). Zamestnávateľ je povinný voči inému toto právo zabezpečiť. Ak zamestnávateľ poruší túto povinnosť, Sociálna poisťovňa je oprávnená požadovať od tohto zamestnávateľa náhradu až do výšky vyplatenej náhrady škody.

Sociálna poisťovňa je povinná poskytnúť náhradu škody najneskôr do 15 dní od skončenia zisťovania nevyhnutného na určenie rozsahu povinnosti plniť.

Sociálna poisťovňa však neposkytuje náhradu škody,

- ktorú zamestnancovi uhradil zamestnávateľ alebo ktorú sa zamestnávateľ zaviazal uhradiť nad rozsah ustanovený osobitným predpisom alebo nad rozsah právoplatného rozhodnutia o náhrade škody,

- ktorá vznikla vynaložením nákladov na zdravotnú starostlivosť, na dávky nemocenského poistenia a dávky dôchodkového zabezpečenia poskytované z dôvodu škody na zdraví.

F. Povinnosti zamestnávateľa a práva Sociálnej poisťovne

Zamestnávateľ je bez zbytočného odkladu povinný Sociálnej poisťovni

1. poskytnúť súčinnosť potrebnú na zistenie príčin škody a výšky škody,

2. písomne oznámiť, že

- nastala udalosť, ktorá môže byť dôvodom na vznik práva na náhradu škody,

- mu vznikla povinnosť poskytnúť náhradu škody, ktorú má Sociálna poisťovňa uhradiť, a vyjadriť sa k požadovanej náhrade a jej výške,

- bolo proti nemu uplatnené právo na náhradu škody na súde,

- škoda bola spôsobená zavineným porušením pracovných povinností v pracovnoprávnych vzťahoch,

3. umožniť účasť na konaní o náhrade škody, ktorú má Sociálna poisťovňa uhradiť,

4. vyhotoviť o vzniku udalosti, o jej príčinách a rozsahu škody zápisnicu,

5. preukázať zaplatenie poistného na poistenie zodpovednosti za škodu od vzniku poistenia.

Zamestnávateľ umožní Sociálnej poisťovni overiť príčinu, rozsah a výšku škody a oznámi jej, či uplatní právo na plnenie z iného poistenia zodpovednosti za škodu. Zamestnávateľ bez zbytočného odkladu orgánom činným v trestnom konaní písomne oznámi, že nastala udalosť, ktorá by mohla byť dôvodom na vznik práva na plnenie Sociálnej poisťovne, ak vznikla za okolností vzbudzujúcich podozrenie zo spáchania trestného činu. V prípade, ak zamestnávateľ nepostupoval uvedeným spôsobom, a tým sťaží zistenie právneho dôvodu, rozsahu alebo výšky škody, Sociálna poisťovňa má voči nemu právo na náhradu až do polovice súm, ktoré z dôvodu poistnej udalosti vyplatila. Zamestnávateľ v konaní o náhrade škody, ktorú má Sociálna poisťovňa nahradiť, postupuje v súlade s pokynmi Sociálnej poisťovne a dohodne sa s ňou o tom, kto ho bude v tomto konaní zastupovať. Ak zamestnávateľ bez súhlasu Sociálnej poisťovne nevznesie námietku premlčania alebo ak sa zaviaže bez tohto súhlasu premlčanú pohľadávku uznať, Sociálna poisťovňa nie je povinná plniť.

Sociálna poisťovňa má voči zamestnávateľovi právo na náhradu vyplateného plnenia až do jeho výšky, ak zamestnávateľ alebo zamestnanec

- spôsobil škodu úmyselne, pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,

- porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a toto porušenie bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody.

Sociálna poisťovňa má právo na náhradu škody voči zamestnávateľovi, ak škoda bola spôsobená zavineným porušením pracovných povinností jeho zamestnancov, a to až do výšky, ktorú môže zamestnávateľ požadovať od zodpovedného zamestnanca podľa pracovnoprávnych predpisov. Pri kontrole a evidencii podkladov potrebných na výpočet poistného na poistenie zodpovednosti za škodu Sociálna poisťovňa spolupracuje so správcom dane. Zamestnávateľ na požiadanie Sociálnej poisťovne je povinný predložiť hodnoverné podklady rozhodujúce na určenie základu na výpočet poistného na poistenie zodpovednosti za škodu. Sociálna poisťovňa je oprávnená preskúmať správnosť podkladov na výpočet poistného na poistenie zodpovednosti za škodu, ako aj údaje nevyhnutné na vybavovanie poistných udalostí.

Proti zamestnávateľovi, ktorý v čase vzniku poistnej udalosti, v ktorej dôsledku škoda vznikla, nezaplatil poistné na poistenie zodpovednosti za škodu včas a v správnej výške, Sociálna poisťovňa má právo na náhradu 50 % súm, ktoré vyplatila z dôvodu poistných udalostí. Od uplatnenia tohto práva môže Sociálna poisťovňa v odôvodnených prípadoch upustiť čiastočne alebo úplne. Sociálna poisťovňa uhradí trovy súdneho konania alebo mimosúdneho prerokovania vynaložené zamestnávateľom v súvislosti s poistnou udalosťou, ktorá by mohla byť dôvodom na vznik práva na plnenie Sociálnej poisťovne, len ak sa vopred písomne zaviaže ich uhradiť alebo ak súd rozhodoval o nárokoch, ktoré nemožno uhradiť bez súdneho rozhodnutia. V prípade, ak má zamestnávateľ voči zamestnancovi alebo voči inej osobe právo na vrátenie vyplatenej sumy, na zníženie náhrady alebo na zastavenie jej výplaty, toto právo prechádza na Sociálnu poisťovňu, ak za zamestnávateľa sumu Sociálna poisťovňa zaplatila alebo za neho vypláca náhradu škody. Na Sociálnu poisťovňu prechádza aj právo zamestnávateľa na náhradu trov, ktoré boli zamestnávateľovi priznané proti odporcovi, ak ich Sociálna poisťovňa uhradila za zamestnávateľa.

G. Povinnosti Slovenskej poisťovne, a. s.

Výkon poistenia zodpovednosti za škodu prechádza zo Slovenskej poisťovne na Sociálnu poisťovňu od 1. apríla 2002.

Slovenská poisťovňa je povinná do 31. marca 2002 odovzdať Sociálnej poisťovni

a) evidenciu o zákonnom poistení zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania vyhotovenej v písomnej forme a elektronickej forme,

b) finančné prostriedky súvisiace s výkonom zákonného poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania,

c) finančné prostriedky podľa § 51f zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov (pozri bod H),

d) finančné prostriedky z rezerv utvorených na poistné udalosti podľa osobitných predpisov, napríklad zákona SNR č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov a vyhlášky MF SR č. 136/1996 Z. z., ktorou sa ustanovuje tvorba, použitie a spôsob umiestnenia prostriedkov rezerv poisťovne v znení neskorších predpisov.

H. Uspokojenie nárokov zamestnancov zrušeného zamestnávateľa

Nároky zamestnancov zrušeného zamestnávateľa na náhradu škody pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, ktoré neuspokojil likvidátor alebo správca konkurznej podstaty a na ktorých uspokojenie sa nevzťahuje poistenie zodpovednosti za škodu alebo povinné zmluvné poistenie podľa osobitných predpisov, uspokojí štát prostredníctvom Sociálnej poisťovne z prostriedkov osobitného účtu Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, Fondu národného majetku Slovenskej republiky a z rozpočtovej rezervy vlády Slovenskej republiky.

Na uspokojovanie nárokov zamestnancov sa použijú prostriedky:

1. z osobitného účtu Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR, ak ide o zamestnancov organizácii zrušených v dôsledku predaja majetku štátu podľa zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické osoby alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov,

2. z Fondu národného majetku SR, ak ide o zamestnancov akciovej spoločnosti, ktorej zakladateľom je FNM SR podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorá zanikla podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov,

3. z rozpočtovej rezervy vlády Slovenskej republiky, ak ide o zamestnancov štátneho podniku alebo akciovej spoločnosti, ktorej zakladateľom je štát, pri ktorých zrušení bola vykonaná likvidácia alebo ktoré zanikli podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

Prostriedky z rozpočtovej rezervy vlády Slovenskej republiky a z FNM SR sa použijú iba v prípadoch, ak o zrušení štátneho podniku alebo akciovej spoločnosti likvidáciou bolo rozhodnuté alebo ak konkurz bol vyhlásený pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý upraví úrazové poistenie, a to až do úplného uspokojenia nárokov zamestnancov.

Prostriedky z Fondu národného majetku Slovenskej republiky sa poskytnú preddavkovo v sume 10 miliónov slovenských korún ročne vždy do 30. januára kalendárneho roka až do nadobudnutia účinnosti zákona o sociálnom poistení, ktorý upraví úrazové poistenie. Zúčtovanie za predchádzajúci kalendárny rok vykoná Sociálna poisťovňa do 31. marca nasledujúceho roka. Prostriedky na ďalšie obdobie poskytne Fond národného majetku Slovenskej republiky jednorazovo v sume určenej Sociálnou poisťovňou.

JUDr. Zuzana Macková, PhD.