Komu sanatórium?!

Kým štát celkom nedodýcha

V súvislosti s praktikami, ktoré sprevádzajú na Slovensku privatizáciu, by bola určite zaujímavá odpoveď na otázku, či perspektívne pôjde toľko spomínané sanatórium pre deti s respiračnými ochoreniami do privatizácie a aká skupina bude za tým stáť. Pripomeňme si, že ide o atraktívnu lokalitu na bratislavskej Kolibe. Nie raz sa stalo, že dokonca aj čerstvo zrekonštruované zdravotnícke zariadenie bolo zrazu pre riadiacu sféru nepotrebné a následne, bez výčitiek svedomia zodpovedných, za nevysokú cenu predané. Takže hoci sa spomína jeho premena na psychiatrickú liečebňu a kramársky ministerský kopček sa slovami svojho hovorcu od akéhokoľvek zrušenia dištancuje, akosi to neznie hodnoverne. Nič proti vzniku psychiatrického zariadenia na tomto mieste, vzhľadom na duševný stav obyvateľstva na Slovensku by tam určite bolo koho umiestniť, no súčasná argumentácia vedenia DFNsP, ktoré tak rozhodlo, a pod ktoré spomínané sanatórium pre deti s ochoreniami dýchacích orgánov patrí, napovedá, že sa môže stať čokoľvek. Ide totiž o peniaze. Podľa našich informácií bol dátum zrušenia stanovený na 30. apríla. Dôvodom bolo šetrenie financií. Čo na tom, že sa to deje v čase, keď 80 % ošetrovaných detí v ambulanciách je s chorobami dýchacích ciest. Ročná prevádzka sanatória s kapacitou 20 detí stojí 3 mil. Sk. V špeciálnom zdravotníckom zariadení s týždennou prevádzkou pre deti od dvoch do šesť rokov doliečujú a rehabilitujú deti s opakovanými chorobami dýchacích ciest, pľúc a alergózy. Zdravotný stav si nevyžaduje nemocničné ošetrenie, ale komplexnú starostlivosť vrátane režimovej, medikamentóznej a výchovnej. Len ten, kto musel sledovať svoje dieťa zápasiace s dychom vie, o aké vážne ochorenie ide. Počas existencie zariadenia sa tu odliečilo viac ako 5000 bratislavských detí. Nuž, negatívne informácie v rezorte zdravotníctva ma nezvyknú prekvapiť, táto správa a plánovaný postup zodpovedných v tomto prípade mnou však otriasli. Odborníci a špecializovaná liečba tu vrátili zdravie i mojim predčasne narodeným dvojčatám, ktoré prišli na svet so zníženou imunitou na choroby dýchacích orgánov. Podľa informácií, ktoré sme dostali od primárky sanatória MUDr. Soni Slaninovej, takéto zariadenie šetrí financie znížením počtu hospitalizácií a úsporou peňazí na lieky u stabilizovaných pacientov. Rozhodnutie je o to horšie, že v bratislavskom prostredí so znečisteným ovzduším je každé druhé dieťa choré. Bolo by zrejme dobré vedieť, či „radu“ na takýto krok nedostal riaditeľ DFNsP od exministra Šagáta (urobil si profesúru z ošetrovateľstva a teraz pôsobí práve v tomto zdravotníckom zariadení na významnom poste a v súvislosti s dosiahnutým vzdelaním ho označujú aj za „profesora sestričku“). Tí, ktorí aspoň trochu vidia do súčasnej situácie v zdravotníctve, si v tejto súvislosti už položili konštatovačnú otázku - Kam sme sa to až dostali?

Ľudmila Koníková