Hospodársky denník
USD47,38 Sk
EUR41,877 Sk
CHF28,602 Sk
CZK1,342 Sk
  Piatok  22.Marca 2002

Len pospiatky ako tie raky? (II)

Americká novinárka, ktorá nechce byť menovaná preto, lebo nechce, splnila to, čo sľúbila. V pondelok sme uverejnili z titulnej strany niekoľko jej myšlienok o Slovensku a jeho obyvateľoch pod názvom Len pospiatky ako tie raky? Dnes citujeme z jej mailu, ktorý prišiel 19. marca 2002. Aj keď s ňou nemusíme súhlasiť, tak jej názory a myšlienky sú príležitosťou na sebareflexiu.

- Povedali ste mi, že koncom 80. rokov minulého storočia sme boli menej vzdelaní ako vy. Nesporím sa, či štatistika bola správna alebo nie. Máme dosť problémov, o ktorých sa u vás nehovorí, lebo to nie je v móde. Máme snahu riešiť veci a ostať americkými. Spojené štáty sú multinárodné, prinajmenej tak ako Rusi, ale takmer všetci sme hrdí na to, že sme občanmi. Tu nejde len o tú dlaň na srdci, keď znie naša hymna. Prirodzene, že sa to netýka ľudí na okraji spoločnosti, ktorí, tak ako vo všetkých štátoch tohto sveta, nezvládli svoje poslanie byť človekom. O vás sa to povedať nedá, čo bude problém rodinnej a školskej výchovy, a najmä celkového ovzdušia vo vašej spoločnosti. Keď som sa spytovala v jeden deň školákov aj študentov, aký je to vlastne pocit byť občanom Slovenskej republiky, tak som sa dozvedela, že taký normálny. V tom zmysle, že je to dané.

Aj vaša krajina má svoje symboly, či už osobnosti literatúry, umení, ale aj techniky a remesiel z čias, keď ste nemali svoj štát. Aj vy ste predsa mali svojho Jeffersona, Lincolna..., ale vy ich nedoceňujete alebo o nich dokonca pochybujete. Budú mať asi pravdu tí, ktorí tvrdia, že nie ste dosť hrdí či nadšení zo svojich národných a štátnych dejín, a tých, ktorí ich v daných pomeroch tvorili. Vaši predkovia prežili maďarizáciu, Česi trebárs germanizáciu, a vy ešte aj čechoslovakizmus. Aj keď ste malým národom, tak ste tu. Mám na mysli aj to, že ako je cenený u vás revolučný básnik Hviezdoslav v porovnaní s Petöfim v Maďarsku? Nejde len o návraty do 17. až 19. storočia, ale aj o to, čo generácie minulé prežili a o čo sa pričinili. Boli dve vojny a vaši predkovia v nich boli. Pričinili sa o jednu aj druhú republiku. Odpustite si ideológiu a vnímajte, ako zmenila vaša krajina charakter za komunistickej vlády a koľko múdrych ľudí v nej vyrástlo. Iba tá generácia je dnes vo vysokých funkciách štátu, a má dobrý zvuk aj v zahraničí. O to sa nepostaral marxizmus, ale reálni ľudia.

Všetko so všetkým súvisí a vy na tom stavajte a nekrčte sa v kúte ako ten Jano na peci (z rozprávky). Aj keď je na peci teplo, videla som takú v kopcoch (pozn. red. lazoch), tak z nej nakoniec zlezte, aby ste niečo vykonali, a potom sa na ňu vráťte. Verím, že na peci musí byť príjemne. To ako v posteli, keď si dáte na nohy ponožky a v blízkosti je človek, ktorého hreje len prítomnosť a dáva pocit bezpečia. Koľko vašich ľudí sa uplatnilo v minulom storočí v Amerike, ale aj v samotnej Európe, či už zo začiatku tohto storočia alebo z povojnovej a neskoršej emigrácie a bez vašich hokejistov by kanadsko-americká NHL bola menej príťažlivou. Máte od nás lektorov na školách na angličtinu a mohlo by ich byť viac. Veľké národy majú sklon k nevideniu tých menších a malých, ako je ten váš. Nemusí ísť o nevidenie, ale trebárs aj o prehliadanie, z ktorého potom môžu vzniknúť problémy vo vzájomných vzťahoch. Malé národy vedia, že je pre nich životne dôležité poznať väčšie (tie majú zákonite väčší potenciál), keď už pre nič iné, tak preto, aby dobre s nimi komunikovali v obchode. Veľké by mali vysielať do nich svojich poslov, aby sa od nich tiež v niečom inšpirovali.

O to som sa pokúsila a vrátim sa aj do vašej krajiny. Predovšetkým preto, lebo dostáva síce pomaly, ale predsa len novú podobu, aj keď je to dosť zložité. Aj preto, že chcete byť ako iní, ale vy musíte byť sami sebou a implantovať si do svojho organizmu to najlepšie od nás, čo by malo byť vašou výhodou. Čo vám bráni nastoliť nové kritériá, že správny je ten, kto pracuje a platí dane, ten, čo si hľadá prácu a niečo začne produkovať, pričom má starosť o svoju rodinu a o to, aby všetci, ktorí chcú, išli „hore“. Od mala mi moji rodičia natĺkali do hlavy, prečo nebyť najlepšou, a tak si rozšíriť svoje možnosti. Táto ambícia nie je u vás módna. Je neuveriteľné, ako sa vaši ľudia, inak celkom priemerní, ale schopní využiť príležitosť, prezentujú svojimi majetkami - drahými autami, oblečením, ale nie svojou výnimočnosťou - schopnosťami, ktoré ich priviedli medzi podnikateľskú

(Hd, s-ch)

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.