Život nás k tomu dotlačí

Pomalý a ťažký je prerod myslenia ľudí

Niet pochýb, že Banská Štiavnica má ohromný turistický potenciál. Zatiaľ nevyužitý leží tak ako voľakedy zlato v zemi. Jeho význam pre riešenie nezamestnanosti bude tým rýchlejšie, čím viac bude upadať priemysel. „Zatiaľ tu chýba človek, ktorý by vedel stmeliť rôznorodé záujmy,“ hovorí Ing. Andrej Svitana, riaditeľ Súkromnej hotelovej školy Slovakia, ktorý do tohto mesta prišiel, aby pomohol rozvíjať cestovný ruch. Podnikanie sa rozvíja pomaly, vlastníctvo je rozdrobené a podnikatelia navzájom málo kooperujú. Pokiaľ sa dva hotely nespoja, mesto nemôže prijať čo len jeden autobus. Pre cestovný ruch je vyčlenených 60 lôžok v modernom vysokoškolskom internáte, v ktorom bývajú študenti environmentalistiky. Na cestovný ruch v meste, na ktorom by mohol rásť mestský a kultúrny cestovný ruch, je nadviazaná celá oblasť Štiavnických vrchov. „Cestovný ruch vidím ako jednu z možností na zlepšenie ekonomickej situácie, ale som si plne vedomý, že sama obec neznamená nič, že musíme byť napojení na širšie okolie,“ hovorí Mgr. Jozef Benč, starosta obce Vyhne. Obyvatelia obce sú poznačení konverziou blízkeho podniku strojárskeho priemyslu, ktorý v minulosti zamestnával 800 ľudí, no v súčasnosti už len 120. Ľudia si našli prácu po okolí, ale časť ľudí, ktorí stratili pracovnú príležitosť, si ju nachádzajú práve v cestovnom ruchu. „Nesmieme preceňovať cestovný ruch,“ hovorí Jozef Benč, „veď z celosvetového hľadiska sa podieľa len určitým percentom na HDP. Vidieť to aj u nás vo Vyhniach, kde približne 20 % aktívneho obyvateľstva už teraz nachádza svoje uplatnenie v cestovnom ruchu. Tento podiel by celkom reálne mohol dosiahnuť 40 %, teda až 40 % ekonomicky aktívneho.“ A na to, že rozvoj cestovného ruchu vytvára nové pracovné príležitosti, prichádzajú ľudia postupne. „Nemyslím si, že je tu potrebná otvorená kampaň, ľudia by sa stali opatrní. Život ich však tlačí, aby pomaly, ale isto otvárali svoje príbytky turistom a oživovali cenné kultúrne zvyky a remeslá, ktoré priťahujú pozornosť turistov.“ V Štiavnických vrchoch bolo kedysi zlato v zemi, dnes je na povrchu a je potrebné toto „zlato“ leštiť, investovať do oživenia kultúrnych tradícií a tradičných remesiel, udržiavať prírodu vrátane ciest a cestných priekop.

Rudolfa Vallová