Pracovný úväzok a dôchodok

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Učím na strednej škole. Koncom októbra 2002 mám nárok na starobný dôchodok - mám vek 55 rokov, vychovala som dve deti, odpracovala som 31 rokov. Zamestnávateľ mi navrhol, či by som od 1. 9. do 31. 10. 2002 nechcela pracovať už iba na znížený pracovný úväzok. Neovplyvní mi však zníženie mzdy za september a október výšku dôchodku?

- Na určenie výšky starobného dôchodku sa sledujú tzv. základné inštitúty dôchodkového zabezpečenia, ktorými sú:

1. dĺžka doby zamestnania a dosiahnutie veku,

2. výška priemerného mesačného zárobku,

3. počet odpracovaných rokov v preferovaných pracovných kategóriách.

1. Dĺžka doby zamestnania a dosiahnutie veku

Ženy majú vekovú hranicu upravenú odchylne, odstupňovanú od 53 rokov veku do 57 rokov veku. Žena má nárok na starobný dôchodok za predpokladu, že bola zamestnaná najmenej 25 rokov (vrátane náhradnej doby, napríklad doba starostlivosti o dieťa, evidencia na úrade práce, po ktorú sa vyplácala podpora v nezamestnanosti, účinné od 1. 1. 2001 atď.) a dosiahla vek aspoň

a) 53 rokov a vychovala päť a viac detí,

b) 54 rokov a vychovala tri a štyri deti,

c) 55 rokov a vychovala dve deti,

d) 56 rokov a vychovala jedno dieťa,

e) 57 rokov,

pokiaľ pre ňu nie sú výhodnejšie ustanovenia o starobnom dôchodku v závislosti od zamestnania I. pracovnej kategórie.

Z uvedeného vyplýva, že veková hranica u žien je diferencovaná podľa počtu detí, ktoré žena vychovala. Podmienka výchovy dieťaťa je splnená, ak sa žena

- osobne stará alebo sa starala o dieťa vo veku do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu 10 rokov,

- ujala výchovy dieťaťa po dosiahnutí ôsmeho roku jeho veku, je podmienka splnená, ak sa žena osobne stará alebo starala o dieťa vo veku do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu piatich rokov,

- starala o dieťa od jeho narodenia do jeho úmrtia, pokiaľ dieťa zomrelo po dosiahnutí šiestich mesiacov veku,

- starala o dieťa aspoň posledné tri roky pred dosiahnutím veku určeného na vznik nároku na starobný dôchodok.

Do potrebnej doby starostlivosti sa započítava aj doba, keď sa žena nemohla o dieťa starať osobne

- pre chorobu,

- pretože dieťa bolo zo zdravotných dôvodov v ústavnej starostlivosti.

2. Priemerný mesačný zárobok (PMZ)

Základom na zistenie priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vypočítava dôchodok, je mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokoch v rozhodujúcom období. Z uvedeného teda vyplýva, že dôchodky sa vypočítavajú z hrubých zárobkov. Hrubým zárobkom je vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie ustanovený osobitným predpisom - § 16 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.

Základné dôchodky (teda starobný, invalidný, za výsluhu rokov) sa vymeriavajú z „obmedzeného“ priemerného mesačného zárobku. Do priemerného mesačného zárobku sa v plnej výške započítava zárobok do sumy 2500 Sk, vo výške jednej tretiny sa započítava priemerný mesačný zárobok v pásme od 2501 Sk do 6000 Sk. Zárobok od 6001 Sk do 10 000 Sk sa započítava v jednej desatine. Maximálny základ pre výpočet dôchodku je teda 4067 Sk mesačne. Priemerný mesačný zárobok vyšší ako 10 000 Sk, dosiahnutý v období piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokov v rozhodujúcom období, sa nezohľadňuje. Rozhodujúcim obdobím na účely zistenia priemerného mesačného zárobku sa rozumie obdobie desiatich za sebou nasledujúcich kalendárnych rokov, napríklad pred rokom,

a) v ktorom vznikol nárok na dôchodok,

b) do ktorého patrí deň skončenia zamestnania vykonávaného po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo deň, od ktorého sa priznáva starobný dôchodok, pokiaľ bol občan po vzniku nároku na starobný dôchodok ďalej nepretržite zamestnaný až do tohto dňa a nepoberal starobný dôchodok, ani jeho časť alebo invalidný dôchodok atď.

Základná výmera starobného dôchodku tvorí 50 % priemerného mesačného zárobku v prípadoch III. pracovnej kategórie. K základnej výmere sa občanom, ktorí splnili podmienku potrebnej doby zamestnania, pripočíta od 26. roku zamestnania za každý rok zamestnania v III. pracovnej kategórii 1 % priemerného mesačného zárobku. Na zvýšenie základnej výmery, teda pre výšku dôchodku, sa hodnotí len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov, avšak na splnenie podmienky potrebnej doby zamestnania na vznik nároku na starobný dôchodok sa hodnotí aj doba zamestnania pred 18. rokom veku. Občanovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na starobný dôchodok a nepoberá tento dôchodok alebo jeho časť, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, sa zvyšuje starobný dôchodok za každých 360 kalendárnych dní ďalšieho zamestnania o 6 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa dôchodok vymeral. Ak občan nebol zamestnaný 360 kalendárnych dní, zvyšuje sa starobný dôchodok za každých ďalších 90 kalendárnych dní zamestnania o 1,5 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa dôchodok vymeral.

Na zvýšenie starobného dôchodku sa do doby ďalšieho zamestnania nezapočítavajú doby pracovného voľna bez náhrady mzdy (odmeny, príjmy), doby neospravedlnenej neprítomnosti v zamestnaní a náhradné doby. Z uvedeného vyplýva, že zníženie mzdy za september a október 2002, v ktorých by ste pracovali na skrátený pracovný úväzok, samozrejme, s nižšou mzdou, bude mať vplyv na výšku vášho starobného dôchodku. Rozhodujúcou skutočnosťou vo vašom prípade bude aj to, dokedy vám bude trvať pracovný pomer a kedy si podáte žiadosť o priznanie starobného dôchodku, čiže od 1. novembra 2002 či až od 1. januára 2003 (čo by bolo zrejme výhodnejšie).

JUDr. Z. Macková, PhD.