Prečo NBS neznížila sadzby?

Minulý piatok sa na svojom pravidelnom zasadnutí zišla Banková rada NBS, ktorá okrem iného rozhoduje o nastavení úrokových sadzieb na najbližšie obdobie. Po oboznámení sa so súčasnou ekonomickou situáciou Slovenska a analyzovaní jej stavu sa najvyšší orgán centrálnej banky rozhodol neznížiť úrokové sadzby. Základná (dvojtýždňová limitná sadzba na štandardné repo tendre) tak od marca minulého roka aj naďalej zostala na úrovni 7,75 %.

Ak by centrálna banka znížila úrokovú sadzbu, automaticky by klesli aj sadzby na vklady a úvery. Na jednej strane by to znamenalo, že obyvatelia by mali menej šetriť a viac míňať, a tým by mohli podporiť ekonomiku, na druhej strane podnikatelia by sa teoreticky mali dostať k nižšie úročeným úverov, čo by sa tiež odrazilo v ekonomickom raste krajiny. NBS však vzhľadom na súčasné podmienky nepristúpila k takémuto kroku. Zotrvanie na nezmenenej hodnote znamená, že Slovensko si takýto luxus zatiaľ dovoliť nemôže.

Banková rada si v piatok z celého ekonomického vývoja našej krajiny bližšie všimla len dve veličiny. Jednou bola inflácia, a tou druhou je vývoj na bežnom účte platobnej bilancie. Index spotrebiteľských cien vo februári bol v súlade s očakávaniami centrálnej banky, aj keď dosiahol na medziročnej báze historické minimum 4,3 %. Toto číslo však nie je výsledkom priaznivej ekonomickej situácie, ale je ovplyvnené rozhodnutím vlády nepokračovať vo volebnom roku v deregulácii cien.

Aj keby sa podľa výsledkov inflácie mohlo zdať, že existuje priestor na zníženie sadzieb (uvoľnenie menovej politiky), centrálna banka sa tak nerozhodla práve na základe vývoja bežného účtu platobnej bilancie. Deficit bežného účtu dosiahol v minulom roku úctyhodné rozmery 84,89 mld. SKK, keď vzrástol o 52 mld. SKK. Najväčší podiel na tomto stave má rekordný schodok obchodnej bilancie, ktorý v minulom roku vzrástol o viac ako 60 mld. SKK na historických 103,205 mld. SKK. Prakticky to znamená, že dovoz v roku 2001 predstihol vývoz. Pritom väčšinou nešlo o dovoz investičný (stroje a technológie), ale išlo o spotrebiteľský import. Slováci jednoducho v minulom roku míňali príliš veľa za zahraničné výrobky, čím podporili cudzie ekonomiky na úkor našej. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že zvýšený rast domáceho dopytu sa neprejavil v náraste inflácie. Po zohľadnení práve tohto vývoja NBS ponechala úrokové sadzby na rovnakej úrovni.

Marcel Laznia