Selekcia imigrantov

V Nemecku v poslednom týždni napätie na politickej scéne zvyšuje debata o prisťahovalectve. Spolková rada, horná komora parlamentu, v piatok kontroverzným spôsobom prijala rovnako kontroverzný imigračný zákon, keď rozhodol nejednoznačný súhlas Brandeburska. Premiér tejto spolkovej krajiny, sociálny demokrat Manfred Stolpe síce povedal áno, no v tom okamihu brandeburský minister obrany, kresťanský demokrat Jörg Schönbohm vykríkol, že on je proti. Konzervatívna opozícia teraz sľubuje súdnu dohru, v delikátnej situácii sa ocitol prezident Johannees Rau, ktorý musí zákon podpísať.

Pritom toto napätie a politické hry tak trochu odpútavajú pozornosť od podstaty veci a tou je sám zákon. Ten načrtáva mimoriadne pragmatický prístup k otázke prisťahovalectva a je dosť pravdepodobné, že definitívne vytýči nový trend v imigračnej politike rozvinutých európskych krajín. Návrh, ktorý presadzuje vláda Gerharda Schrödera, je totiž odpoveďou na naliehavé problémy súčasného Nemecka - starnutie populácie a hlad vysokorozvinutej ekonomiky po odbornej pracovnej sile. Základom Schröderovej filozofie je selekcia. Čiže áno prisťahovalectvu, ale najmä vysokokvalifikovanému. Mladí, ambiciózni a vyškolení cudzinci majú dvere otvorené. Tí ostatní až tak vítaní nie sú.

Je to pochopiteľné. Z hľadiska Bonnu by nebolo rozumné brániť prístup niekomu, kto môže pomôcť rozvoju nemeckej ekonomiky a kto je zrejme aj o niečo lacnejší ako domáci odborný káder. Systém, ktorý už na plné obrátky funguje v športe, ale aj v niektorých ďalších vyspelých krajinách (napríklad v Kanade), sa stáva čoraz všeobecnejšie platným.

A keď sme už pri športe. Nemecko má vo štvrťfinále Ligy majstrov dva kluby. Krajiny, z ktorých odchádza najviac hráčov, obyčajne vypadávajú už v predkole súťaže.

Rastislav Boldocký