Potreba Robinsonov

Labužníci poézie, ktorí ešte nemali vo svojej kolekcii prevratnú básnickú zbierku Jozefa Urbana Malý zúrivý Robinson, si určite od slasti oblizli pery. Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ už po druhý raz vydalo túto knihu, ktorá pred 17 rokmi (1985) spôsobila dokonalé "vzrúšo" v radoch slovenskej poetiky a bola modelom až modlou pre mladé, dorastajúce generácie . A zdrojom závisti pre starších básnikov, ktorým sa takú „dieru do sveta“ nepodarilo urobiť. Môže za to originálne Urbanove prerozprávanie jeho vnútorného sveta, ktorý je však iba reflexiou sveta vonkajšieho, a ten Urban veľmi pozoruhodne vnímal. Urban je proste básnik človeka. Sedembásňová posledná časť zbierky, podľa ktorej má meno celá kniha, je neúprosnou sondou do života spoločnosti osemdesiatych rokov, z ktorej akoby sa autor chcel vymedziť - preto ten moment robinsonovskej opustenosti -, ale vie, že sám to nedokáže (je malý) a svojskou revoltou (a zúrivý) bojuje proti poriadku na ostrove-svete, s ktorým nie vždy súhlasí. V tomto cykle je trochu rocku medzi riadkami, trochu smädu dokázať niečo veľké, nemožnosť to dokázať, trochu (viac) skazeného a špinavého veta, možno kus apatie, ale určite silná dávka rebélie, ktorá však podlieha zákonitosti urbanovskej nenásilnej a oku-zvuku-srdcu lahodiacej poetiky, až zatúžite, aby takých Robinsonov bolo oveľa viac.

Iaromír Novák