SR NEBUDE KUVAJTOM

Na území Slovenska sa ročne vyťaží okolo 45-tisíc ton ropy a vyše dvesto miliónov kubíkov zemného plynu. Ročná spotreba plynu je však okolo sedem miliárd kubíkov a uvedené množstvá ropy by hypoteticky domácej rafinérii vystačili možno na tri-štyri dni (kvalitatívne však táto ropa Slovnaftu nevyhovuje). Preto Slovensko drvivú väčšinu primárnych energetických zdrojov musí dovážať. Uvedený stav sa, samozrejme, negatívne podpisuje na zahraničnoobchodnej bilancii, čiže sa výrazným spôsobom podpisuje pod rast deficitu. Na druhej strane sa však ozývajú hlasy, že potenciál zásob ropy a plynu je na Slovensku omnoho väčší. Len ho treba začať využívať. Navyše najnovšie informácie naznačujú, že poľskí odborníci vraj objavili nové obrovské zásoby plynu na Záhorí. Z kuloárov sme sa dozvedeli, že Moravské naftové doly spolu s Rusmi a Američanmi objavili zásoby s kapacitou 950 miliónov kubíkov plynu a vyše milióna ton ropy. Tým vraj len potvrdili prognózy amerických špecialistov, ktorí už v rokoch 1988 - 1989 rozbehli odborné prieskumné práce aj s pomocou družicových snímok. No prieskumné práce Američanov sa z viacerých objektívnych (problémy americkej firmy, nežná revolúcia, vznik spoločnosti Nafta Gbely...) dôvodov zastavili a bublina nádejí rýchlo spľasla. Kde je teda pravda? „Perspektíva vyhľadávania uhľovodíkov vo viedenskej panve na území Českej republiky je zrovnateľná so slovenskou časťou. Je pravda, že MND, a. s., Hodonín v poslednom období objavili nové ložiská ropy a plynu, ale o ich zásobách je predčasné hovoriť, pretože prieskumné práce nie sú ukončené. Tieto práce vykonala moravská firma bez zahraničných partnerov. V 60. rokoch bolo objavené spoločné ložisko s Rakúskom Vysoká - Zwendorf. Išlo o najväčšie ložisko na území Záhorskej nížiny. Jeho kapacita bola asi 20 mld. kubíkov plynu,“ povedal nám RNDr. Igor Hrušecký, PhD., zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra v Bratislave. Ďalej dodal, že už je vyťažené. Aj s Čechmi sme mali v tejto oblasti viac spoločných ťažobných lokalít - Cunín - Tínec, Lanžhot - Brodské, no tieto sú už vyťažené a v súčasnosti nemáme žiadne spoločné ložiská. Nafta Gbely ťaží hlavne ropu v oblasti Gajary a Dúbrava a menšie množstvá sú ťažené zo sond v oblasti Jakubova, Gbel a Lábu. To je všetko. Pokiaľ ide o plyn, výdatnejšie ložiská sú v oblasti Východoslovenskej nížiny - Východoslovenská panva, kde je až 70 % domácej ťažby. Tam však nie je ropa, iba plyn a gazolín. Podľa názoru odborníkov neexistujú v súčasnosti indície, že by tamojšie ložiská prekračovali na Ukrajinu.

Je vykrádané?

Na otázku Hospodárskeho denníka, kde je záruka, že sa spoločné ložiská najmä v oblasti Viedenskej panvy „nevykrádali“ jednou stranou alebo, že sa prípadné nové ložiská nebudú vykrádať, nám riaditeľ odštepného závodu Výskum a vyhľadávanie nafty a plynu SPP Jozef Kováč povedal: „Ak sa objavia ložiská, urobí sa prieskumná ťažba, následne sa požiada o dobývací priestor. Povolenie na ťažbu vydá Banský úrad, potom sa urobia dohody s odberateľmi. Buď s SPP - ak je to plyn, a ak je to ropa - stáča sa do vagónov a putuje buď do Petrochemy Dubová, alebo iným firmám, ktoré ju spracujú. Ropy, ktoré sa ťažia v gbelskej oblasti, sú bezsírneho typu (skôr ťažšie) a sú určené na výrobu mazadiel, na farmaceutické a iné špeciálnejšie účely. Pokiaľ ide o spoločné ložiská s Rakúskom, tak hneď po objavení spomínaného ložiska Vysoká - Zwendorf boli medzi Československom a Rakúskom uzatvorené medzištátne dohody. Konkrétne - dohoda medzi vládami Rakúska a ČSSR o zásadách geologickej spolupráce. Druhá dohoda je medzi Rakúskom a Československom o ťažbe spoločných ložísk zemného plynu a nafty. Teda, keď sa nájde spoločné ložisko na jednej alebo na druhej strane, po odvŕtaní geológovia odsúhlasia zásoby. To znamená, že sa všetky získané poznatky z oboch strán položia na stôl, urobí sa spoločný výpočet zásob a následne rozdelenie ložiska (dnes sa to presne dá určiť), teda koľko patrí jednej strane a koľko druhej strane. Uvedené zmluvy fakticky platia od 1. 1. 1993 aj medzi SR a Rakúskom. J. Kováč ďalej vysvetlil, že VVNP robí dnes hlavného dodávateľa geologických prác pre Naftu Gbely v oblasti prieskumu.

Hlavnou náplňou tohto odštepného závodu SPP je nielen vyhľadávanie ložísk ropy a plynu, modelovanie podzemných zásobníkov plynu, modelovanie ťažby ropy a plynu, ale aj ohodnocovanie projektov a ďalšie aktivity spojené s ťažbou. Nafta Gbely má licenciu na prieskumné práce vo Viedenskej panve a Východoslovenskej panve a na severe východného Slovenska okolo obce Lipany a Bajerovce. Tieto licencie vydáva MŽP SR na základe geologického zákona. Jeho litera presne určuje, čo ktorá organizácia musí spĺňať, aby licenciu dostala. Nový geologický zákon, ktorý začal platiť od roku 2000, určuje, že každá organizácia môže mať len štyri prieskumné územia, s rozlohou každého do 1000 štvorcových kilometrov. A to len na štyri roky, s možnosťou predĺženia na ďalšie štyri roky a na ďalšie dva roky. Summa summarum, každá firma môže maximálne na jednom území vykonávať desať rokov prieskum. Dovtedy buď nájde nejaké ložisko, a potom sa musí obrátiť o licenciu (za poplatky) na dobývací priestor na Banský úrad, alebo musí prieskum skončiť bez úspechu.

Aj strojnásobiť

Údajné „vykrádanie zásob“ vyvracajú aj odborníci zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra. „Nemali by sme sa zamerať na obviňovanie svojich partnerov, ktorých máme už minimálne 20 - 40 rokov. Vzťahy s nimi sú absolútne korektné. Dodržiavanie medzištátnych zmlúv kontrolujú komisie z jednej aj z druhej strany. Myslím si, že to sú zbytočné fámy, ktoré treba poprieť a skôr sa zamerať na to, čo my - ako Slovensko - môžeme pre seba spraviť, aby sme sa dostali dopredu,“ dodal I. Hrušecký. Podľa neho zo Slovenska žiadny Kuvajt nebude, ale... „Ale ťažbu plynu by sme v priebehu 10 - 15 rokov mohli strojnásobiť. Čiže, boli by sme schopní dostať sa z dnešných 200 miliónov kubíkov na 600 miliónov kubíkov. To znamená priblížiť sa na tie úrovne, keď bol totálny boom ťažby z domácich zdrojov. Vtedy sa ťažila v celom Československu 1 mld. kubíkov plynu a 150- až 200-tisíc ton ropy. Je to zaujímavé nielen pre súkromné firmy, ale aj z hľadiska vytvárania nových pracovných príležitostí, čiže znižovania nezamestnanosti. Žiaľ, štát v tomto smere ani finančne, ani nijako neintervenuje. V súčasnosti už len financuje čisto výskumné aktivity. Nejde tak ako v minulosti do samotných prieskumných akcií, čo je škoda. To znamená, že chýba podpora vyhľadávaniu ložísk. Vrty sú dnes však drahé a jednotlivé firmy nie sú také silné, aby do toho išli samy. Keby štát prieskum oživil určitými finančnými injekciami, okamžite by sa zaktivizoval súkromný kapitál,“ povedal I. Hrušecký. Z jeho vysvetlenia vyplynulo, že na Slovensku sú z hľadiska odborníkov perspektívne viaceré oblasti. Nielen Záhorská a Východoslovenská nížina, ale aj Podunajská nížina (keby sa potvrdili prognózované zásoby, ťažba by bola efektívna aj z aspektu blízkosti plynovodnej trasy) a pravdepodobne aj severná oblasť Slovenska. Do skúšobných vrtov však treba vložiť od 5 do 7 mld. Sk, lebo najmä na severnom Slovensku, kde je veľmi tvrdé podložie, by sa muselo ísť do hĺbky okolo 4 - 8 km. Vrty nad 4 km do zeme však stoja stámilióny korún. A záruka, že sa neurobia zbytočne, neexistuje. Na porovnanie dodajme, že v Záhorskej nížine sa ťaží už v hĺbkach od 100 metrov pod zemou. Znížiť riziko neúspešných vrtov znamená výraznejšie podporiť výskum, prieskum, modelovanie, seizmické práce. Celoročný rozpočet Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra je, žiaľ, len okolo 120 mil. Sk. A tak geológom zostáva o nových vrtoch len snívať a dúfať, že sa ľady zlomia.

Nádejné merania

Jedným z najúčinnejších spôsobov na vyhľadávanie zásob ropy sú práve seizmické merania. Dávajú najväčšie indikácie akumulácie ropy alebo plynu. V minulom roku sa robilo veľké seizmické meranie na strane Slovenska aj Česka. Hoci si každá strana financovala svoju časť zadaných prác, dohoda medzi Naftou Gbely a spoločnosťou Moravské naftové doly umožňovala merania cez hranicu. Na financovaní seizmických prác sa teda nepriamo podieľal ako majoritný akcionár aj Slovenský plynárenský priemysel. No financovanie prieskumu je nevyhnutné. Nafta si totiž musí pripraviť ďalšie aktivity. Bez nich by sa jej ťažobná činnosť mohla o niekoľko rokov skončiť. Pritom nemožno zabúdať, že je to jedna z dvoch nosných činností - vrtné práce a ťažba zamestnávajú až okolo 800 pracovníkov. Zákazku na seizmické merania získala vo výberovom konaní firma Geofyzika Krakow. Očakávania sa spájali najmä s oblasťou okolo Hodonína, Kopčian a Brodského, kde sa predpokladajú spoločné štruktúry, ktoré prechádzajú cez hraničnú čiaru. Šance umocňovala aj skutočnosť, že v okolí sú staré ropné ložiská, čo je predpokladom odhalenia ďalších. Keďže od ukončenia seizmických prác už uplynulo niekoľko mesiacov, zaujímalo nás, či sa očakávania (a niektorými českými médiami šírené informácie) o kapacite nových ložísk potvrdili. Jozef Kováč k tejto téme dodal: „V súčasnosti sú ukončené terénne merania. Teraz sa spracúvajú a interpretujú. Výsledky možno očakávať najskôr koncom septembra. Po uvedenej geofyzikálno-geologickej interpretácii budú navrhnuté prieskumné vrty. Tie overia ropoplynonosnosť zistených geologických štruktúr. Vzhľadom na tieto fakty nie je dnes možné zodpovedne sa vyjadriť k existencii nových ložísk ropy a plynu a už vôbec nie k ich zásobám. Prieskum na ropu a plyn je finančne i časovo náročná činnosť, a preto na konečné výsledky prieskumu v tejto oblasti si budeme musieť počkať minimálne jeden až dva roky.

Zdena Rabayová