Nečakajme žiadne zázraky

Nádej trhu práce je najmä v malom a strednom podnikaní

Dopyt po práci už niekoľko rokov výrazne prevyšuje ponuku. K 31. januáru tohto roka sme na Slovensku dosiahli doteraz absolútny rekord v počte evidovaných nezamestnaných 563 946 ľudí, ako aj v miere nezamestnanosti vypočítanej z celkového počtu registrovaných nezamestnaných: 20,85 %. Pritom miera evidovanej nezamestnanosti nebola oveľa nižšia: 19,69 %, čo predstavovalo 532 484 ľudí bez práce schopných okamžite nastúpiť do zamestnania. Obráti sa konečne tento vývoj?

„Rád by som povedal, že nastane pozitívny zvrat, ale, žiaľ, nie je to tak.“ Týmito slovami Pavol Karász ukončil na seminári v piatok prezentáciu prognostickej štúdie o zamestnanosti a základných tendenciách trhu práce v ekonomike Slovenska v roku 2002, ktorú s podporou Nadácie Friedricha Eberta vytvoril v Prognostickom ústave SAV s Pavlom Karászom ml. Nadviazali v nej na prognózu základných makroekonomických proporcií vývoja ekonomiky SR, ktorú prezentovali v januári.

Vývoj naznačuje pokračovanie zvyšovania dynamiky hospodárskeho rastu odštartovaného v roku 2000, lenže aj pretrvávanie štrukturálnych problémov vo vývoji ekonomiky. Ekonomický rast tohto roka sa výraznejšie neprejaví na poklese nezamestnanosti. Bude totiž spojený so zvyšovaním produktivity práce a s rastom reálnych miezd. Je to východisko pre zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky ako takej a zároveň základ pre znižovanie sociálneho napätia a zlepšovanie životnej úrovne. Trh práce nie je statický, v tomto roku sa populačná vlna prejaví prílevom asi 50-tisíc osôb. Avšak len asi 30-tisíc z nich nájde legálne pracovné uplatnenie v SR. Ďalší pôjdu za prácou do zahraničia alebo budú pracovať načierno, resp. rozšíria rady nezamestnaných. Dosť často sa zvykne uvádzať, že vlastne na Slovensku ani nie je taká vysoká nezamestnanosť, ibaže veľmi veľa ľudí pracuje načierno, a pritom ešte poberá podporu alebo sociálne dávky. Z diskusie vyplynulo, že ide pravdepodobne o 80- až 100-tisíc nezamestnaných a ďalšie neevidované zamestnania majú ľudia, ktorí okrem svojho hlavného zamestnania majú aj ďalšie. (Podľa údajov Infostatu, ku ktorým jeho pracovníci dospeli porovnávaním štatistických údajov z rôznych databáz.) Aj keby sa teda podarilo zlikvidovať čiernu prácu, ktorá je mimochodom prítomná v každej spoločnosti, samotný problém nezamestnanosti by to nevyriešilo. „Keby nebol čierny trh práce, bolo by tu vyššie sociálne napätie,“ podotýka k tomu Pavol Karász, no dodáva, že z dlhodobého hľadiska ide o deformáciu trhu práce, ktorej odstránenie si žiada nápravu legislatívy, ale aj správnu hospodársku politiku.

Cestu k rýchlej zmene vidí prognostik najmä cez ekonomické aktivity malých rodinných firiem a cez samozamestnanie. Keďže podniková sféra sa usiluje o zvyšovanie efektívnosti pracovnej sily, nové pracovné miesta v materiálovej výrobe pribúdajú len pomaly a stále dochádza k likvidácii pracovných miest. Toto môže zmierňovať rast zamestnanosti v oblasti služieb, kde sa však darí vytvárať nové pracovné miesta výrazne rýchlejšie aj lacnejšie ako v priemysle či stavebníctve. Na druhej strane sa však službám - rovnako trhovým, ako aj netrhovým - darí lepšie v prostredí s vyššou kúpyschopnosťou obyvateľstva, kde rastú reálne príjmy občanov a kde je dopyt po službách aj v podnikovej sfére. Tu sú veľké regionálne rozdiely a pokiaľ sa ponechá záležitostiam voľný priebeh, nožnice rozdielov medzi krajmi sa budú len prehlbovať. „Kým v prípade Bratislavského, Trnavského a Trenčianskeho kraja majú na celkovej produkcii rastúci podiel služby a ľahký priemysel, na východe Slovenska vysoký podiel ťažkého priemyslu znemožňuje tvorbu nových pracovných miest,“ uvádza sa v štúdii. Znížiť vysokú nezamestnanosť v ekonomicky zaostávajúcich regiónoch je možné len koordinovaným prístupom všetkých zložiek hospodárskej politiky a zefektívnením podpory malých a stredných podnikov. Kľúčovým momentom má byť podľa autorov štúdie reštrukturalizácia a mobilizácia rastového ekonomického potenciálu založeného na využití domácich zdrojov. „Keby sa vhodne zmobilizoval intelektuálny potenciál Slovenska,“ hovorí Pavol Karász, „nemusel by byť neúspešný ani pri riešení problému nerovnováhy na trhu práce. Predpokladom je koncepčné myslenie a nadradenie celospoločenských záujmov nad užšie záujmy.“

Zuzana Krútka