Tlak globalizácie

Komentuje Ján Rehák

Priepasť medzi bohatými a chudobnými na tejto planéte je čoraz väčšia. Polovica obyvateľov zemegule musí v súčasnosti vyžiť denne z menej ako dvoch dolárov, to sú argumenty, ktoré sa najčastejšie definujú ako riziká globalizácie. Vinná, samozrejme, nie je globalizácia, ale spôsob, akým sa uplatňuje. Pravdou je, že svoje záujmy presadzujú práve silné priemyselné krajiny. Tie si aj zachovávajú ochranné bariéry napríklad pre subvencované poľnohospodárstvo. Aj naši analytici a ekonómi vášnivo diskutujú o objeme prostriedkov, ktorými by sa mala zo štátnych zdrojov oživiť ekonomika. Dnes už azda nikto nepolemizuje o tom, že vláda má svoje výdavky obmedziť, aby dosiahla vyrovnaný rozpočet a aby sa jej dlh nevymkol spod kontroly. Pravdou je aj to, že ak bude hospodárstvo naďalej upadať, klesnú príjmy štátu z daní. Kapitál opustí krajinu. Recept, ktorý sa teraz vo svete používa najčastejšie: fiškálna stabilizácia, privatizácia, slobodný obchod v kombinácii s liberalizáciou kapitálových trhov. Niektorí odborníci ho označujú za nešťastný. Podľa nich tento recept zlyhal, čo potvrdzujú práve reformné krajiny. V niektorých analýzach sa tvrdí, že napríklad na Slovensku sú príjmy po desiatich rokoch transformácie až o 30 % nižšie ako na jej začiatku, v sociálnej sieti sa ocitlo až 40 % obyvateľov. Súčasný model trhového hospodárstva nie je bez chýb. Finanční investori potrebujú toľko informácií, koľko sa len dá získať, ale tu sa začína konflikt záujmov. Vlastníci a manažéri majú záujem podať čo najružovejší obraz o svojej firme. Audítori by mali odhaliť podvody. Ale kto stráži strážcov a kto skúša