Čo všetko ešte oľutujeme?

Komentuje Zdena Rabayová

Plénum NR SR minulý týždeň odsúhlasilo návrh na ratifikáciu Kjótskeho protokolu, ktorý vyvoláva diskusie odborníkov i štátnikov už od jeho prijatia v roku 1997. Prečo? Hoci najvyšší predstavitelia štátov sveta už na summite pred desiatimi rokmi v Riu de Janeiro prijali rámcový dohovor OSN o zmene klímy, záväzky sa podarilo presadiť až v japonskom Kjóte. Konkrétne sa vtedy krajiny sveta dohodli na celkovom znížení skleníkových plynov (najmä CO2) v priemere o 5,2 %, a to v období rokov 2008 až 2012 z úrovne roku 1990. Krajiny tzv. prílohy 1 ( štáty OECD a transformujúce sa krajiny) však majú záväzky vyššie. Slovensko by malo znížiť emisie skleníkových plynov, ktoré sa podpisujú pod zmeny globálnej klímy, až o 8 %. Žiaľ, Kjótsky protokol stále nenadobudol platnosť. Stane sa tak až keď ho ratifikuje najmenej 55 zo 160 zmluvných štátov dohovoru, na ktoré spolu pripadá 55 percent emisií CO2 všetkých priemyselne vyspelých krajín.

Vzhľadom na skutočnosť, že USA ako najväčší producent skleníkových plynov Kjótsky protokol nečakane odmietli, jeho osud bol istý čas vážne ohrozený. Napokon sa predsa len koncom minulého roka na konferencii v Bonne podarilo riešenie problematiky posunúť viditeľnejšie dopredu. Aj za cenu kompromisov, ktoré sa týkali napríklad zaratúvania záchytov vegetácie do záväzku jednotlivých krajín, výhrad krajín tretieho sveta a najmä otázok okolo tzv. obchodovania s emisiami CO2. Dokonca EÚ vyzvala kandidátske krajiny na urýchlenie procesu ratifikácie. Snahou väčšiny krajín EÚ je totiž dosiahnuť, aby Kjótsky protokol vstúpil do praxe už tento rok. Ideálnejšie by bolo, keby nadobudol platnosť začiatkom jesene, keď sa uskutoční svetový summit Rio plus 10. Aj keď ratifikácia Kjótskeho protokolu prešla v slovenskom parlamente bez problémov, či dodržiavanie záväzku bude jednoduché aj v praxi, ukáže až budúcnosť. Podľa vyjadrenia predstaviteľov MŽP SR prípadné nedostavanie tretieho a štvrtého mochovského bloku a predčasné odstavenie Jadrovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach neznamená riziko pre splnenie nášho záväzku. Navyše tým, že na Slovensku práve po roku 1990 došlo k výraznému zníženiu emisií CO2 vplyvom poklesu priemyselnej výroby, máme stále nechtiac dobrú východiskovú pozíciu. Hoci žiadny z dostupných scenárov vývoja nepredpokladá prudký rast HDP, predsa len časť odborníkov varuje, že odstavenie V-1 môžeme oľutovať aj v súvislosti s Kjótskym protokolom.